Life is Game - 7.
Mrkvičky moje :-PP Dobre máte ešte pár šancí ... Ale ako pozerám až 2 prezretia .. Fákt skvelé ! Prosím vás ! Ľudia ! Ak sa vám neáči tento príbeh .. Dajte vedieť ... A já ho prestanem pridávať .. ! Tákže dávam vám sem ďalšiu časť .. ;) MyŠka
*(V kuchyni)*
Okrem Louisa a Mišky tam ostatný ešte neboli. No ja som sa hneď hodila na Karču a Dajču, ktoré sedeli chrbtom ku
„Vá! Naťa“ začali sme sa smiať. Liam si prisadol k Szandi, Miške a Louisovi a smiali sa na nás jak sme sa radovali. Keď sme sa spamätali začali sme všetko rozoberať. Liam a Louis sa len čudovali sme môžeme toľko niečo rozoberať. Naše chichtanie prerušil Niall.
„Čawte!“ „Čaw“ povedali sme naraz a ďalej sme sa rozprávali.
„Ber jesť a poď do obývačky. Necháme tuto babky porozprávať sa.“
„Dobre“ odpovedal so smiechom. Ani si nevšimli že sme odtiaľ odišli. Až Szandi keď išla na poschodie.
„Jéj, vy ste traja ste už v obývačke?“
„No dobré ráno. Stojíš si na kábli?“ Opýtal sa Louis a rozosmial sa.
„Oh prepáč Lou. Ale je 21-storočie ja som na Wi-fi. Ako neviem ako ty.“ A uškrnula sa.
„A kam to vlastne ideš?“ opýtal sa Liam.
„Idem urobiť budíček Harroldovi.“ A s úsmevom odišla.
*(U Harryho v izbe)*
Pomaly som otvorila dvere. Harry ešte spal.
„Ako ho len zobudím?“ hovorila som si sama pre seba. Ľahla som si k nemu a povedala som:
„Hazza, vstávame.“ No on sa len otočil a povedal.
„Louis! Zmizni chcem ešte spať.“ Postavila som sa ruky som si dala do kríža a zahučala som.
„Takže Louis?“ Behom sekundy sedel a čudoval sa čo sa deje.
„Pýtam sa Louis?“
„Och, Szandi prepáč, ja len že
„Však dobre.“ A chcela som odísť. Ale keď som sa otočila, chytil ma okolo pásu a zvalil na posteľ.
„Harry čo to rob..“ nedopovedala som lebo mi pichol jazyk skoro až do krku. (obrazne povedané). Bozkávali sme sa asi desať minút. Až kým sa tam nedovalil Zayn.
„Oh.. Ops .. nechcel som vyrušovať.“
„Ježiš! Čo chceš?“ Povedal Harry a bolo na ňom vidieť že je podráždený.
„Ja len že či tu nemáš tú moju modro-bielo-červenú košeľu.“
„Ale mám. Nájdi ju v skrini a máš tri minúty na to aby si vypadol! A už ty druhá beží! Takže makaj!“
„A však dobre. Už som tu neni! Nemaj hneď nervy lebo budeš mať vrásky!“ rozosmial sa a odišiel.
„No, že ho to napadlo odísť.“ Povedal Harry a otočil sa ku mne.
„Ale však v pohode.“
„Ehm. Szandi?“
„Čo by si potreboval?“
„Ja len že, sa mi páčiš už asi pol roka.“
„Čo? Však sme tu asi len druhý deň.“
„Áno, ja viem. Ale Zuzka ťa ukazovala a fotke.“
„Aha. Tak to všetko vysvetľuje.“
„No, a ja som chcel že či nechceš so mnou chodiť.“ Bez váhania som mu odpovedala.
„Samozrejme.“ A ďalších pätnásť minút sme sa bozkávali. Naše bozkávanie prerušilo klopanie na dvere.
„Pro-prosím?“ Harry nechcel aby sme sa od seba odlepili. „To som ja Naťa môžem?“
„Jasné.“ Povedal Harry a keď
„No ich by som zabil!“
„Však toho sa boja. A tak teda pôjdete?“ Chcela som povedať že áno ale Harry ma prebehol:
„Odkáž im že mi už máme iný program a že oni nech sa rozpamätajú čo je dneska za deň.“
„No okej.“ Keď odišla pozrela som sa na Harryho.
„Aký program? Že o tom neviem.“
„No, to je prekvapenie!“
„Dobre, nekrič po mne.“ A dala som naštvaný výraz. Ale dlho mi to nevydržalo lebo mi začal robiť zle (poznámka pre Karču: šteklenie). Začala som kričať na celý dom a utekala som dole chodmi. Skovala som sa za Liama ktorý sedel v kuchyni, so slovami:
„Liááám! Schovaj ma!“
„Čo sa stalo?“
„Harrold!“
„Čo ty urobil?“
„Naháňa ma!“ A vybuchli sme smiechom. Ale v tom vbehol do kuchyne Harry.
„Kde je to malé šidlo?“
„Aké šidlo?“ vyskočila som spoza Liama.
„A tu si! Len počkaj keď ťa chytím!“
„No! Čakám!“ A vyplazila som mu jazyk. No to som hneď potom aj oľutovala, Harry ma prehodil cez plece a hodil ma do bazéna.
„Harrold! Za toto zaplatíš!“ Vyliezla som z bazéna usušiť sa.