All about One Direction

 Tramtatadáááá !! :D Dokopala som sa ku tomu, aby som konečne pridala ďalšiu časť !! :3 sama neviem, čo ma to napadlo! No zaslúžite si ďalšiu :3 ... A mala by som sa vám asi ospravedlniť ... Ale ja fakt nestíham pridávať časti .. :D Škola, tréningy, učenie ...  Je toho proste veľa .. :) Ale budem sa snažiť pridávať .. Ale prosím vás !!!  Komentujte !!  je to lepší pocit, keď vidím, že sa vám to páči ... :)  Tak fáájn dneska som sa rozrečnila :D Icte čítať ;) MyŠka:)

*(Izba Niall a Daja)*

„Koľkateho je dneska?“ kukal na mňa Niall.

„Netuším.“ Odpovedala som mu, začítaná do knihy.

„Hej tretieho mája. Zajtra príde Josh.“

„No skvelé.“ Povedala som a nevnímala som. „

Môžeš mi povedať čo to furt čítaš?“

„Ale jedna slovenská kniha.“

„Prečo slovenská?“

„Lebo som zo slovenska. Mám začať čítať po maďarsky?“

„Nie netreba.“ Sadol si ku mne do kresla a pozrel mi do knihy.

„No však vyskúšaj niečo prečítať. Minule ti to išlo.“

„No išlo, ale to bola knižka pre malé deti a nie tuto nejaká román.“ Namietol.

„Ale no! Nebuď taká bábovka.“ Zasmiala som sa.

„Nie!“ ľahol si na posteľ a trucoval. Zavrela som knihu a išla som ku nemu.

„Ale láska. Nebuď nafučaný! Praskneš.“ Pichla som ho do líca. Nič.

„Niall?“ Nič. „Nialler?“ Stále nič. Však ti uvidíš. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si. Keď on, tak aj ja.

„Dajuš?“ po pol hodine sa uráčil ozvať. „Daji? Nehnevaj sa.“ Chytil ma za ruku a dal mi pusu na líce. „Láska! Fakt sa nehnevaj.“ Dal mi pusu. Ale ja som bola stále jak z kameňa. „Dají!“ kukal sa na mňa. „Ok.“ Postavil sa a chcel odísť. Ale hodila som po ňom podušku. „Aha! Tak ti takto!“ A vrátil mi to. Vznikla z toho veľká vankúšová bitka.

„Dobre! Stop!“ zakričala som keď ma začal už aj štekliť. Dal mi pusu a ľahli sme si. O chvíľku sme boli každý vo svojom svete.

*(Izba Liam a Naťa)*

Ležal som a hral som sa Nate s vlasmi. Ale zrazu Naťa vyletela a zamierila rovno ku záchodu.

„Nati? Čo ti je?“ dobehol som za ňou.

„Nič.  To, to prvé tehotenstvo.“ Usmiala sa na mňa a umyla si zuby.

"Už ti je lepšie?“ prišiel som za ňou. Pokývala hlavou na znak súhlasu. „A kedy sa má vlastne narodiť?“ Ešte stále som to nevedel.

„Oni, Liam. Oni! Sú dvaja. Čiže dvojičky. Už sa to nauč!“ zasmiala sa. „A koncom Októbra a začiatkom Novembra.“

„Aha. Dobre. A ako sa budú volať?“

„Neviem. Ale ja by som chcela niečo slovenské.“

„Aj ja by som chcel. Však musia mať niečo aj zo Slovenska.“ Dal som jej pusu a ľahli sme si.

„Tamarka a Natálka.“ Povedal som nahlas po dlhej úvahe. „Čo s tím?“ pozrela sa na mňa Naťa.

„No tie mená. Tamarka a Natálka.“

„Hm.. Neviem a som skôr rozmýšľala nad nie čim  ako Alexandra čiže Saša a Barbora.“

„Pekné. Ale však sa ešte dohodneme.“ Usmial som sa na ňu.

„A teraz už spinkaj.“ Dal som jej pusu na čelo a začal jej spievať More That This. O chvíľku už sladko spinkala.

*(Pohľad Zayn)*

„Karoli?“ vletel som do hosťovskej izby. Vôbec sa mi nepáčilo že spí s malou tam a nie u mňa.

„Pššt! Malá konečne zaspala.“

„Ouuu.. Prepáč.“ Povedal som už šepotom.

„Čosi chcel?“ pozrela sa na mňa.

„Ja len že prečo nejdete spať ku mne od izby.“

„Netreba. Tu je dobre a hlavne vyspi sa. Ak si pamätáš, povedal si že s malou budete trénovať spev.“ Usmiala sa.

„Jasné že si pamätám. Ale poď aspoň ti ku mne od izby. Malá už spí a kebyže niečo, izbu mám krížom od tialto a chcem sa s tebou porozprávať.“

„No dobre.“ Postavila sa a potichu vyšla z izby a mierila ku mojej. „No. Tak som tu. Čo si chcel?“ sadla si na posteľ a pozrela smerom ku mne.

„Ja vlastne ani neviem. Len som ťa chcel mať pri sebe.“ Pokúsil som sa o úsmev, ale vyšla z toho nejaká divná grimasa.

„Aha.“ Postavila sa a prišla ku mne.

„A chcel si sa aj niečo porozprávať.“ Pripomenula mi.

„Jáj. No áno. Chcel som že no... Či sa nevrátiš so mnou so Londýna.“ Pozrel som sa na ňu, ale z jej výrazu tváre som mohol očakávať všeličo.

„Vrátiť sa? Neviem. Tu mám prácu, Emma tu má kamarátov, chodí sem do škôlky a všetko. Ja fakt neviem. Ale uvažovala som aj ja nad tím už. No, nechám si to prejsť hlavou.“ Pousmiala sa a znovu si sadla.

„A je aspoň nejaká šanca že sa vrátiš?“

„Možno.“ Sadol som si ku nej.

„Aha. No ale aspoň nejaká šanca.“ Povedal som a dal som jej pusu. Áno viem je to risk ale proste som to nevydržal. Ale neodtiahla sa. Dobrý znak.

„Zayn...“

„Pššt.“ Dal som jej ruku pod tričko a začal jej ho vyzliekať. Neprotestovala a asi sa chytila na správnu notu. Začala aj ona mne vyzliekať tričko. Potom aj nohavice a o chvíľku sme si užívali že sme znovu spolu.

*(Ráno, pohľad Harry)*

„Cŕŕŕŕn... Cŕŕŕŕn...“

Zobudil som sa na vibrovanie mobilu pod mojim uchom.

„Do riti! Josh!“ vyskočil som na rovné nohy.

„Čo sa deje?“ prebrala sa aj Szandi.

„Nič miláčik. Musím isť po Josha. Spinkaj ešte.“ Dal som jej pusu a začal sa obliekať. Rýchlo som si zobral kľúče, mobil, peňaženku, sadol som do auta a uháňal na letisko.

„Ahoj!“ pozdravil som ho keď som prišiel.

„Ti debil! Kde si bol? Už vyše hodiny tu čakám!“ No jasné typický Josh, hneď ma zjebe jak malé decko.

„Ale kľud! Som tu? Som! Tak nevrieskaj a nasadaj. Mám pocit že za chvíľku sa sem dovalia nejaké fanúšičky.“ Hodil som mu kufor do kufra a sadol si na miesto vodiča.

„Aký bol let?“

„Dlhý!“ zasmial sa.

„Hej.. Poznám také. Ale za tie dva roky si si mohol zvyknúť.“

„No a čo mi pri vás ostáva?“ Zasmial som sa a sústredil som sa na cestu. „A ako dlho tu budete?“ nahodil tému.

„Netuším. Mali sme iba týždeň, ale možno ostaneme ešte. Je tu pekne a kľud. Dneska ideme oslavovať.“

„Čo?“

„Emmkine narodeniny.“ Usmial som sa.

„Emma? To kto je?“

„To je Karolíniná dcéra. Ktorá má dneska tri roky.“

„Ona je tu?“ nechápal. U neho časté.

„Áno. Býva tu.“

„Aha.“ Ďalej sme v tejto debate nepokračovali a boli sme obaja ticho.

*(Medzi tím v dome, pohľad Karoli)*

Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Bolo 08:56 pre mňa skoro ráno. Chvíľku som musela registrovať a spracovávať kde vlastne som. Až potom som si uvedomila že som v Zaynovej izbe a že leží vedľa mňa. Až potom som si spomenula na noc. Vyspala som sa s ním.

„Bože!“ pozrela som do stropu a vydýchla si. Po chvíli som sa postavila a išla som skontrolovať Emmku. Tá už nebola v posteli. Zišla som dole a našla som ju v obývačke pred telkou s raňajkami v ruke.

„Ahoj miláčik!“ pozdravila som ju.

„Ahoj mami.“

„Kto ti urobil papať?“

„Ujo Niall.“ Usmiala sa a ďalej sledovala rozprávky. Vošla som do kuchyne kde Niall robil poriadok.

„Dobrá ráno.“ Otvorila som chladničku a  vybrala som si jesť. Proste jak doma.

„Ahoj.“

„Kedy si vstal?“

„Fúha asi pol hodinka do zadu. Malá ma zobudila.“

„Mal si ju poslať ešte spať.“

„No však aj poslal a za desať minút bola späť že ona nevie spať. Tak som ju zobral dole.“ Usmial sa na mňa a prisadol si.

„Aha.“

„A teraz nenápadné zmenenie témy. Ako to ide so Zaynom?“ Pozeral sa na mňa pohľadom a la povedz čo vieš inak ti zoberiem jesť!

„Čo by mali byť?“

„Bože! Ja veľmi dobre viem že si nespala s malou v hosťovskej a počul som ako ste sa rozprávali u Zayna v izbe. No teda skorej nerozprávali. Ale to je už vedľajšie.“

„Jaj. No tak je to tak že neviem. Povedal mi že sa mám vrátiť s ním teda s vami späť do Londýna. Ale neviem že či mám alebo nie.“

„Bože ti si tela! A prečo by si nechcela?“

„No môj milí. Ja tu mám prácu, malá tu má kamarátov, spev a proste nemôžem odísť len tak zo dňa na deň!“

„Dobre. To ťa prehovorím potom. Ale mám ešte otázku,“ „Samé ucho.“

„Po prvé neskáč mi do rečí a po druhé kebyže sa teraz tu nestretneš s Harrym a nedotiahne ťa sem. Prišla by si do Londýna oznámiť Zaynovi spoň to že má dcéru?“

„Na to je veľmi ľahká odpoveď. Áno. Aj malá sa ma už pýtala kde má otca.“ 

„To som chcel počuť. A pôjdeš teda do toho Londýna?“

„Niall ja neviem!“ buchla som rukou o stôl.

„Dobre kľud! A jak že nevieš? Ty to nevidíš že Zayn ťa chce späť? A aby si vedela, Zayn celý ten čas čo si bola preč to jest skoro tri roky chodil jak mátoha, furt bol len v izbe zavretí! Snažil sa ti dovolať a s nikým sa nebavil!“

„Ti to robíš naschvál?“ pozrela som na neho.

„Podľa toho čo myslíš.“

„Aby som sa cítila previnilo?“

„Z časti.“ Uchechtol si.

„Tak to sa ti podatilo. Ďakujem ti veľmi pekne!“ postavila som sa a vyšla som von. Emmku som nechala u nich. Nechcem ju teraz brať von. Vošla som do neďalekého parku a sadla som si tam na lavičku. Áno, bola som v pyžame, všetci na mňa pozerali jak na blázna. Ale nevadí. Keď môže Tomlinson po letisku, môžem ja v parku!