Life Is Game - 44.
Ahojtééé :DD Babuľky moje ;3 Prepáčte, že som nič nepridávala ale nestíham :D škola, tréningy, všetko ! ... Aj momentálne som po tréningu a ledva sa hýbem :DD Fakt sa nehnevajte a číííííííítajte:DDDD MyŠka:)
*(V hračkárstve)*
„Vyber si čo len budeš chcieť a ja ti to zaplatím.“ Povedal som Emmke a ona sa rozbehla medzi plyšákov.
„Nie je náhodou po tebe?“ zazubil so sa na Karoli.
„To si ako myslel?“
„No lebo každé dieťa v jej veku a hlavne dievčatá utekajú hneď k bábikám, ale ona išla k plyšákom. A jak si dobre pamätám tak ti si ich milovala.“
„No niečo na tom bude.“ Usmiala som sa.
„Ale vtedy si milovala ešte niečo a ja si myslím, že to miluješ do teraz.“ Postavil som sa pred ňu a chytil som ju za ruky.
„Hej? A odkiaľ vieš?“
„Však uvidíme.“ Povedal som a dal som jej pusu. Počkal som že či bude spolupracovať. Najprv v pohode ale potom začala protestovať.
„Za... Zay... Zayn!“ Od tiskla som sa od neho.
„Aha, takže ma ešte miluješ!“ škodoradostne a hlavne víťazne som sa na ňu usmial.
„Pre boha! A to si ako zistil?“
„No po prvé v tom bozku som cítil veľa lásky a bozkávala si ma tak aj keď sme spolu prvý krát spali. A po druhé zatĺkaš moc. Takže je to pravda.“ Nemala som šancu pred ním ešte niečo zatĺkať. Vždy mi na všetko prišiel a ani teraz sa to nezmenilo.
„Dobre. Áno, priznávam. Milujem ťa ešte. Ale to na okolnostiach nič nemení!“ pozeral som na ňu jak vyoraná kengura.
„Nemení? Keď myslíš. Ale aby si vedela, budem bojovať o to aby si bola znovu moja.“ Postavil som sa vedľa nej a prekrížil ruky na prsiach.
„Tatíí!“ Išiel som za ňou.
„Prosím?“
„Podáš mi toho vééľkého?“ S úsmevom som jej podal veľkú plyšovú myš.
„Chceš ju?“ Prikývla hlavou.
„Tak ju poďme zaplatiť. A ešte niečo ku tomu?“ „
Ee.“ Pokrútila hlavou. Skromné to dieťa. Zaplatil som jej to a išli sme pomaly smerom ku Karoli domov.
*(U Karoli)*
„Nepôjdeš dneska ešte ku nám?“ opýtal som sa jej keď sme si v obývačke sadli a popíjali čaj.
„Neviem. Zajtra má malá spev. Takže budem musieť ráno s ňou ísť.“ „
Chodí na spev?“
„Áno. Jedna z veľa vecí po má po tebe. Ale to len tak že pesničky pre deti. Ale spieva nádherne.“ Musela som si ju predsa pochváliť. Čo by som to bola za mamu? No nie?
„Ale ako som si všimol aj oči má po mne.“
„Hej, hej. Vďaka ním so na teba nemohla nikdy zabudnúť.“ Podvedome som sa usmiala.
„Dobre. Pôjdeš teda ku nám?“
„Fakt neviem.“
„Ako keď sa jedná o ten spev, môžem s ňou aj u nás doma cvičiť a chlapci tiež určite a budú radi keď ju uvidia a ja budem rád keď ťa budem mať znovu pri sebe.“ Urobil som na ňu psie oči, čo vždy zabrali.
„Oj! Tie tvoje psie oči. Ešte že to po tebe nemá!“ zasmiala sa.
„Tak pôjdeš?“
„Dobre teda. Pôjdem.“ Bol som strašne šťastný.
„Ale budeš tam aj spať!“
„No to som si domyslela. Lebo by ste ma domov tak ľahko nepustili a pri najhoršom by sa mi Louis zavesil okolo nohy ako naposledy keď som chcela isť na nákup a povedala som mu že mu nekúpim mrvku.“ Zasmiali sme sa.
„Ty si to ešte pamätáš?“
„Samozrejme! Tie fotky všetky čo ja mám z tej doby. Niekedy si ich aj pozriem. To mi pripomína že si musím zobrať aj tablet. Dobre. Idem si zobrať nejaké veci a aj malej.“ Postavila som sa a vyšla som hore schodmi. Zavrela som sa do izby a začala som rozmýšľať či robím dobre. Vedela som že to buď dopadne až moc zle alebo až moc dobre. Ale bola by som aj rada kebyže som znovu so Zaynom. Pobalila som len tie najnutnejšie veci a išla som zobrať veci malej. Počula som jak sa zdola smejú. Zayn bude skvelí otecko. Všetko som mala pobalené. Išla som pomaly dolu schodmi. Približne v strede som zastavila a pozerala som sa na nich. Boli strašne zlatý. Zayn jej robil všelijaké blbosti a šteklil ju. Len som tam stála a jak blbá som sa usmievala.
Karoli odišla hore a ostal som sedieť na gauči a dopíjal som čaj. Tak Emmka spieva. Nevyzerá mi to na ňu, ale aspoň niečo má po mne. Niekto mi zakryl zo zadu oči.
„Kto som?“ ozvala sa Emmka.
„Hmm.. Neviem. Asi Mickey Mouse.“ Zasmial som sa.
„Nie! Ešte raz hádaj.“
„Tak potom Minnie.“
„Hééj! Zle! To som predsa ja!“ postavila sa predo mňa nafučaná.
„Ale ja viem zlatíčko. Len som srandoval.“ Dal som jej pusu na líčko a začal som ju štekliť nech sa odfučí. Strašne sa začala smiať.
„Tatíí!! Neróób!“ smiala sa ďalej. „Mamíí! Povec mu niečó!“ otočil som sa a vo dverách stála Karoli.
„Banda! Hore sa, odchádzame.“ Zavelila a mi sme jak lúsknutím prstu sedeli v aute.
*(U chlapcov doma)*
„Všade samí neporiadok! Niall! Okamžite do kuchyne! Nevieš si po sebe tie balíčky z chypsov odpratávať?! A umyť riad po sebe?“ hučala Naťa po celom dome.
„Ale kľúd! Ublížiš malému!“ Zasmial som sa.
„Ty vieš že som tehotná?“ kukala som sa na neho jak kebyže z vyšne spadol.
„Ty si tehotná? No už to viem a gratulujem!“ Zasmial sa a umyl riad. Zastavilo pred domom auto.
„Prišiel Zayn, Emmka a Karoli!“ Kričal Harry ktorý stál vo dverách. Všetci sme sa natrepali do chodby a vítali sme ich.
„Ahojte!“ objala som Karoli a zobrala som jej tašku z ruky.
„Ahojte.“ Usmiala sa a dávala si dole kabát a vyzliekala ho aj Emmke.
„Čáááwte!“ zaškerila sa Emmka. Ach, už sa nemôžem dočkať svojho vlastného.