Life is Game - 41.
Čááute :) Dneska trochu neskôr, ale mám na to vysvetlenie !:D Nebola som celý deň doma ... A nič nestíham .. :P Tak mi to prepáčte:) Dúfam že sa vám to bdue páčiť. MyŠka:)
*(Pohľad Karoli)*
Ráno sme sa s Emmou vybrali do obchodu. Samozrejme behala po celom obchode a ja teraz mi zmizla z očí. Je to strašne hyperaktívne dieťa. Našla som ju ako inak pri cukríkoch rozprávať sa s nejakým chlapcom.
„Emma! Nebehaj tu a poď.“ Povedala som jej a na to sa ten chlapec otočil. Ale nebol to len tak niekto. Bol to Harry.
„Harry?“ prekvapene som na neho pozerala.
„Karolína?“ pohľad mal uprený na mňa a nevedel ako má reagovať. Vykročil smerom ku mne. S Emmkou v pätách.
„Mamí! Tu si. Hľadala som ťa. Ale potom som objavila cukríky a tak vieš, ne jak som aj zabudla že ťa hľadám.“ Povedala, zazubila sa na mňa a vyskočila mi na ruky.
„Emmuli! Čo sme hovorili o tom behaní?“
„Že vždy budem pri tebe a keď si budem chcieť isť niečo pozrieť tak ti poviem. Ja viem. Prepáč mami.“ Dala mi pusu na líce. Dúfala som že Harry odíde. Ale nie. On tam ešte stále bol a pozeral na nás. Usmiala som sa na neho.
„Vôbec si sa nezmenila, teda vlastne áno. Už nie si čiernovláska.“ Mal pravdu. Prefarbila som sa na hnedo.
„No vidíš. Stáva sa. A čo tu robíš?“
„Sme tu na týždeň aj s chlapcami a babami. Taký oddych. Vieš ako.“
„Aha. No viem si predstaviť. Ten váš oddych! Každý večer žúrky. Či?“
„Ale nie. Zase už sme sa zmenili. A toto je Zaynova dcéra, však?“ ukázal na Emmu. Prikývla som.
„Prečo si sa neozvala?“
„Lebo som nemohla. Nezvládla som to. Emmka, poď dole.“ Položila som ju na zem.
„Mamí? Kto je tento ujo?“ opýtala sa ma.
„Zlatíčko, to je jeden z tvojich strýkov o ktorých som ti minule hovorila.“
„Ahá, a kto je ten ujo Zayn?“
„No, ujo Zayn je tvoj otecko.“ Povedala som jej na rovinu. Nič pred ňou netajím. Harry sa len usmial. Asi ho to prekvapilo že som jej to povedala takto priamo.
„Takže žiješ tu. V L.A.“
„No, tak dajako. Našla som si tu skvelú prácu v materskej škôlke, môžem byť aj s Emmkou a môžem aj zarábať.“
„Pekne vyriešené. A nechceš isť aj s malou ku nám? Zayn by sa určite potešil. A nie len on. Všetkým nám chýbaš, teda chýbate.“
„Harry, myslím že to nebude najlepší nápad. Čo ak sa Zayn bude na mňa hnevať? A malú nezoberie za svoju dcéru?“
„Karolína! Toto už nikdy nepoveď! On je z nás najsmutnejší. Furt sa ti snažil dovolať. Bojí sa o teba a o malú. Takže. O to sa neboj a ak ju náhodou neprijme, tak mu dám cez hubu.“ Žmurkol na mňa. Povedal a pozrel sa na Emmku.
„Emmka? Chceš isť pozrieť tatina?“ Emmka hneď prikývla. Škaredo som sa na Harryho pozrela.
„No vidíš. Aj Emmka chce isť. A nepozeraj sa na mňa tak škaredo!“
„Dobre. Ale najprv odnesieme nákup ku mne.“
„Platí.“ Donakupovali sme všetko čo sme mali, zaplatili sme a vyšli sme von. Prišli sme k môjmu BMW. Malú som posadila so autosedačky a Harry si sadol na miesto spolujadza. Chvíľu sme sa viezli. Zaparkovala som pred mojim domom.
„Harrold. Počkaj tu, aj s Emmou.“ „Rozkaz.“ Otočil sa k Emme a začali sa rozprávať.
:)
Kajuš, 23. 8. 2013 14:36