All about One Direction

 Ahojte:) Dneska bude kratšia. Myslím :D. nebudem tu veľa okolo toho kybicovať. Tak choďte čítať ;) MyŠka:)

*(O dva dni. Pohľad Szandi)*

„Dobre! Už idem Paul!“ odpovedala som Paulovi keď už asi desiati krát na mňa kričal nech si pohnem. Lebo už musíme isť do lietadla. Zase som ja bola posledná. A ešte som si chcela isť kúpiť kávu. Načo sa tak ponáhľa? Však ideme súkromným!

„Szandra! Okamžite poď! Lebo odídeme bez teba!“ Zase sa ozval Paul.

„Však už som tu. Môžeme isť.“ Povedala som keď som prišla k ostatným. Zobrala som si tašku a išli sme do lietadla.

Všetci spali. Len ja a Miša sme samozrejme boli hore. Energiu sme mali ešte na štyri zimy. Pre istotu nás Paul posadil do zadnej časti lietadla, takže nás bolo menej počuť ako pri odlete.

„Mišáá!“ hučala som na ňu kým bola na WC.

„Čo chceš?“

„Pípa ti tu tablet.“

„Však už idem.“ Vyšla a zobrala si ho do rúk.

„Aha, Karoli mi odpísala. Do riti! Nič si nepočula!“

„Ale áno. Neboj. Budem držať zuby za jazyk.“ Keď jej došlo čo povedala začala sa strašne smiať.

„No však práve toho sa bojím.“ Okomentovala som ju pri čítaný e-mailu.

„Dobre. A čo ti píše?“

„Že: Ahoj...“ začala mi to čítať.

„Hej! Hej! Hej! Počkaj! Ona je v L.A.?“ zdôrazňovala som každé slovo.

„Áno. Vadí?“

„Nie. Ale mi ideme teraz do L.A.“

„Bože. Šanca je minimálna že sa v takom veľkom meste stretneme. Nič sa neboj.“

„Viem. Ale človek nikdy nevie.“

„Ale dobre. Prestaň už! A aj keby áno? Nevadí. Zayn aspoň spozná svoju dcéru.“ Povedala, sadla si a zase začala niečo ťukať do tabletu, čo dostala do Louisa na narodeniny.

*(Pohľad Harry)*

„Konečne sme pristáli.“ Povedal som si keď sme vystúpili na rovnú zem.

„Zayn!“ drgol som do neho.

„Prosím?“

„Nebuď skysnutý!“ zasmial som sa.

„Nie som.“

„No a ja potom nie som Harry Styles!“ usmial som sa.

„Dobre. Dobre. Len cítim v kostiach že sa niečo stane. Ale netuším čo.“

„Tak rozmýšľaj, ktorú bývalú stretneš.“ Potľapkal som ho po pleci a on sa za to na mňa špatne pozrel.

„Mládež poďme!“ súril nás Paul keď sme sa drali cez fanúšičky do auta. Naskladali sme sa do auta a vybrali sme sa  do nášho náhradného domova. Povedali sme Paulovi  že nechceme byť na hoteli, tak nám vybavil jeden rodinný dom. Viezli sme sa približne pol hodinu.

Vystúpili sme pred veľkým poschodovým domom. Vošli sme dnu a obývali sme sa tam.

„Poďme do McDonaldu.“ Povedal Liam a my sme ochotne súhlasili. Znovu sme sa naskladali do auta a vyrazili sme do centra. V McDonalde sme pojedli všetko čo sa dalo. Urobili sme tam bodrel a upratovačky nás dobre sprdli že či nevieme ako sa správať na verejnosti. Všetci sme potláčali smiech. Večer sme sa vrátili domov. So Szandi sme si dali spoločnú sprchu a ľahli sme si spať.

*(Ráno)*

Zobudil som sa na slnečné lúče. Szandi už vedľa mňa nebola.

„Harrý!“ kričal na mňa Louis.

„No?“ povedal som rozospato. V tom momente sa rozdrapili dvere a v nich stál Louis.

„Choď nakúpiť!“ pozeral som na neho jak vyoraná myš.

„Prečo ja? Nech ide Liam!“

„Liam má horúčku tak nemôže isť. A ja a Niall sme lenivý  a Zayn nechce isť.“

„Bože! Ja sa z vás pri najlepšom len zbláznim!“ povedal som a postavil som sa. Obliekol som sa. Vzal peňaženku, mobil a išiel do neďalekého supermarketu.

*(Supermarket)*

Chodil som cez uličky a hádzal do košíka všetko čo mi prišlo pod ruku. Zamieril som k cukríkom, keď do mňa narazilo asi trojročné dievčatko.

„Prepáčte ujo.“  Usmiala sa a pozrela sa na mňa s veľkými hnedo tmavými, priam až čiernymi očami. Strašne mi  pripomínala Zayna.

„Nevadí. Kde máš rodičov?“ zohol som sa ku nej.

„Emma! Nebehaj tu a poď.“ Ozvalo sa za mnou. Ten hlas som poznal. Karolína.