All about One Direction

 Dobré ránko :DD Hej dneska vám pridávam ráno ... Inokedy asi čas nebudem mať :) Ďakujem za 2 komentáááre:D A za 20 prečítaní :) Dúfam že bude viacej a viacej ..;) Prosím vás vyjadrite sa ku tomu BAD LIFE - či to mám pridávať, alebo nie! Ďakujem :D A to je asi vše vážený ... MyŠka

*(Letisko. Pohľad Karolína)*

Prišli sme na letisko, ale teraz to bolo iné. Lietadlo mi malo letieť za hodinu a pol. Išla som si všetko povybavovať, odovzdať batožinu a začala som sa lúčiť s babami. Začala som s Miškou.

„Miši. Trpaslík môj! Drž sa tu, maj na Louiho nervy pevné. Lebo obe vieme aký je to výmyselník a daj mi vedieť kedy budem teta.“ Zasmiala som sa.

„Jáj, ti zato že som o hlavu a pol nižšia som už trpaslík? No však dobre. A neboj budem mať na neho nervy. Teda aspoň dúfam a kedy budeš tetou? Máme na to ešte čas, ale neboj dám ti vedieť. A hlavne si dávaj pozor ti na seba a na malé.“ Povedala a objala ma. Takto nejak podobne to pokračovalo aj s ostanými. Každej som povedala čo som chcela. Na koniec som ich ešte raz všetky vyobjímala a bol čas nastupovať do lietadla. Pomaly som kráčala do lietadla, sadla som si na svoje miesto pri okne a pozerala som sa jak pomaly vzlietame a krajina pod nami sa viac a viac zmenšuje. A teraz smer Slovensko. A starý život. Nezaobišlo sa to bez sĺz, ale musím byť silná.

*(O pol roka)*

Pol rok prešiel strašne rýchlo, hlavne preto že sme sa tešili na chlapcov. Na sviatky sme boli doma. Mali prísť aj chlapci, ale niečo im tam nevyšlo a nemohli prísť. Škola nám ide celkom v pohode, len o Karolínke nemáme žiadne správy. Nevieme čo s ňou je. O dve dni sa majú vrátiť chlapci. Boli sme ich aj raz pozrieť keď boli v Nemecku a od tial sme išli na Slovensko. Pýtali sme sa aj Zayna že či nevie niečo o nej. Ale nevedel. Telefón nezdvíhala, na skype nechodila, FB a TT si zrušila, proste nič. Ale vráťme sa do reality.

Momentálne ja a Szandi si tlačíme do hlavy nejaké blbé učivá, aj keď neviem načo. Daja s Naťou sa snažili niečo uvariť. Ale tak dúfam že to bude aj jedlé. Veľmi sme sa tešili na chlapcov. Vyše 4 mesiacov sme ich nevideli a webca na skype sa neráta.

*(Pohľad Zayn)*

„Ahoj! Dovolali ste sa k Kar..“ vypol som to. Už znovu tá veta, už  to poznám na s pamäť. Od kedy odišla som s ňou nekomunikoval, nezdvíhala mi telefón ani na skype nebola a keď som ju pozeral na FB alebo TT nenašlo mi jej účet. Nevedel som čo s ňou je, ale vedel som že teraz niekedy by mala rodiť. Chodil som ako mátoha, ale na koncertoch som sa vedel skvelo pretvarovať a rozdávať úsmevy na všetky strany.

„Zayn! Zayn!“ kýval mi rukou Liam pred očami.

„No? Prepáč, bol som zamyslený.“ Pokúsil som sa o aký-taký úsmev, no márne.

„Ty si v poslednom čase furt zamyslený. Na nič nereaguješ. Skoro nič neješ. Iba keď dobehne Niall že keď to nezješ tak to zje on, a aj to mu koľko ráz dáš. Nechodíš s nami do barov ani nikam. Na koncerte si šťastný, teda aspoň to tak vyzerá, dolezieš do zákulisia a je z teba mátoha, a ani malá Lux ťa nerozveselila a to s ňou si sa vedel blázniť furt. To je kvôli Karoli?“ dokončil svoj monológ a ja som iba prikývol.

„Čo sa stalo?“ pozrel sa na mňa.

„Nič, nič. Všetko je v pohode.“

„Ale Zayn! Oblbovať môžeš plastelínu a nie mňa! Hovoríme si všetko, však sme skoro bratia. Tak to zo seba vyklop. Uľaví sa ti. Ver mi.“ Vedel že sa niečo stalo. Má ma prečítaného jak svoje Converse. Neostalo mi nič iné len mi tu všetko povedať. Možno má pravdu a uľaví sa mi. Možno.

„Nezdvíha mi telefón, odkedy odišla na Slovensko. Na skype nie je. A niečo také ako FB a TT si už dávno zrušila. Neviem čo s ňou je, že či vôbec žije alebo čo. Viem len to že v týchto dňoch by mala rodiť. Ale bojím sa o ňu a o malinké. A povedala mi že keď sa malé narodí možno sa vráti. Ale ja mám takéto blbého tušáka že to „možno“ znamená že sa nevráti.“ Liam ma neprerušoval. Nechal ma aby som sa mu vyrozprával. A presne to som potreboval, mal pravdu uľavilo sa mi. Keď som dokončil tento raz svoj pár minútový monológ, pri ktorom padla ne jedna slza Liam si nebol istý čo povedať.

„Fú, tak to je iné. Takéto problémy som nemal ani s Danielle.“

„Liam. Ja fakt neviem čo mám robiť. Netuším ani kde je.“

„Skús zavolať dievčatám. Možno budú vedieť. Im sa možno ozvala.“

„Nie, ani oni nevedia. Pýtali sa mňa že či neviem. Takže oni tiež nevedia.“ „

Aha. No dobre. Tak ale už sa ukľudni. Však už iba deň, zajtra odchádzame. Tak kľud a poď na skype. Možno tam budú  baby.“ Usmial sa na mňa. Zotrel som si slzu a zapol som notebook. Spolu s ním sa automaticky zapol aj Skype. Naťa bola online tak som jej hneď volal.

„Ahoj!“ pozdravil som ju. Liam sa niekam vyparil. Asi si išiel zobrať jesť.

„Ahoj.“ Usmiala sa do webci.

„Ozvala sa už?“ hneď som sa opýtal. To bola moja zvyčajná otázka. Iba pokrútila hlavou že nie.

„A kde je môj Superman?“

„Superman už letí.“ Ozval sa za mnou Liam.

„Tak ja vás tu nechám. Hrkútajte si. Ou a Liam. Načo si vlastne prišiel?“

„Ja len že dole máš večeru, ale pohni. Už som od toho odháňal Nialla.“ Usmial som sa na neho na znak vďaky a odkráčal som dole. Bývame totiž v poschodovom apartmáne. Zajtra domov!

„Konečne!“ povedal som si a sadol si za stvol, pustil som sa do večere.