Life is Game - 36.
Ahojte:D Dúfam že som dobre označila časť:P :DTrocha mi to blbne:) Dúfam že sa vám táto čassť bude páčiť .. :) Nechýba veľa ku koncu ... Dávam už iba dajakých 15 častý a končíme:) Chcem sa opýtať ... Oplatí sa pridávať Bad Life? ... Alebo to mám nechať na potom ? ... Prosím vyjadrite sa potrebujem to vedieť ... A nezabudnite KOMENTOVÁÁÁÁÁÁÁŤ ! :D Icte čítať Myška ;*
*(Pohľad Karoli)*
Tým ma vážne naštvali. A hlavne Zayn. Mal mi to povedať. Vošla som do izby a zamkla som sa a ľahla som si. Plakala som. A veľmi. Počula som ako sa Zayn dobíjal do izby. Prosil aby som mu otvorila. Ale ani náhodou to nemienim. Vošla som do kúpeľne a napustila som si plnú vaňu horúcej vody. Vyvalila som sa do vane a rozmýšľala som. Vo vode som bola asi hodinu. Dospela som k záveru že sa musím so Zaynom porozprávať a oznámiť mu že odchádzam. Vošla som späť do izby. Obliekla som si tepláky a zapozerala som sa do zrkadla. Pohladkala som si bruško a pousmiala som sa. Len som si povzdychla a dala som si tričko. Podišla som ku dverám a odomkla som ich.
*(Pohľad Zayn)*
Neotvárala mi. Už som plakal. Pomaly som si sadol na zem. Čakal som že či otvorí. Neotvárala ani nič. Sedel som tam asi hodinu. Možno viac. Neviem presne. Ale z ničoho nič som začul ako sa odomkýnajú dvere. Chvíľku som počkal že či vyjde. Nič. Tak som pomaly stisol kľučku. Poobzeral som sa po izbe. Ležala na posteli a pozerala TV. Podišiel som k posteli a sadol som si vedľa nej.
„Karoli?“ začal som. Ale ani okom nemihla.
„No tak! Ja som ti to chcel povedať. Ale proste som to nedokázal. Bola si taká šťastná. Keď som videl ako sa teším z malinkého. Ja.. ja som to proste nedokázal ti to povedať. Karoli? Karoli počúvaš ma?“ Nič. Stále mala uprený pohľad na televíziu. „Do čerta Karolína! Ty ma nepočúvaš! Nenúť ma na teba kričať!“ Otočila na mňa hlavu. Hurá! Aspoň nejaký pokrok. „Tak prepáč že som ti to nepovedal. Ale fakt nechcel som ťa raniť. Veľmi ťa ľúbim! Tak sa prosím nehnevaj na mňa!“
„Bože Zayn! Aj ja ťa ľúbim. Ale odchádzaš na pol roka. Vieš aká to je doba?! Ja. Proste neviem čo budem robiť. Ale na isto viem že odchádzam aj ja. Pôjdem domov na Slovensko.“
„Dobre. Ale musíš mi sľúbiť že ma tu budeš po tom pol roku čakať.“
„Ja neviem Zayn. Vieš lebo, nikdy nesľubuj to čo nemôžeš na isto splniť. A ja neviem že či sa vrátim alebo nie. Bude to niečo pred pôrodom. Ja neviem. Fakt. Ale tento týždeň tu ešte ostanem a deň po vás odídem aj ja.“ Usmiala sa na mňa a dala mi pusu. Som taký rád že som to s ňou vyriešil, teda aspoň na polovicu. Dúfam že ma tu bude čakať v Januári. Dal som si rýchlu sprchu a ľahol som si ku nej.
*(O týždeň neskôr)*
Ten týždeň ubehol ako voda. A už sme stáli na letisku a lúčili sme sa s chlapcami. Samozrejme nezaobišlo sa to bez sĺz. Budú nám neskutočne chýbať.
„Dobre chlapci. Rozlúčte sa. Musíme isť.“ Hnal ich Paul. Rozlúčili sme sa, sľúbili sme si že si budeme každý deň volať a SMS-kovať a potom odišli. Na pol roka išli preč. Bude to pre nás ťažké. Ešte chvíľku sme tam ostali. Karolínka ronila krokodílie slzy. Všade okolo boli novinári. No to zas bude. O chvíľku sme už dorazili domov, domov teda do vili.
„Tak baby. Zajtra odchádzam aj ja.“ Oznámila Karoli.
„Čo? Prečo?“
„Je to na dlho. Všetko mi tu pripomína Zayna. Nezvládla by som to tu. Povedala a odišla do izby. Teda všetky sme odišli do izieb.
*(Pohľad Szandi)*
Neverila som že odišiel. Boli to síce len necelé dve hodiny. Ale strašne mi chýbal. Ale chlapci nevedeli o jednom, čo sme im s Mišou nepovedali. Teda zabudli sme na to. A to je to že tu ostávali študovať. Nedalo mi to a napísala som Harrymu SMS-ku:
„Ahoj macko! Strašne mi chýbaš. Karoli odchádza. Ale ja a ostatné vás budeme čakať v Januári na letisku. Ľúbim ťa. Xxx :-*“
Poslala som mu to a ľahla som si. Napadlo ma že by som sa mala prezliecť. Keď som otvorila skriňu našla som tam Harryho bundu. Chytila som ju a nadýchla som sa vôni. Voňala presne ako on. Objala som ju a rozplakal som sa. Potrebovala som to všetko dostať zo seba. Padla som dole. Nevládala som ani stáť. Otvorili sa mi dvere a v nich stála Miša.
„Szandi!“ Dobehla ku mne a objala ma. Utešovala ma.
„Szandi. Pššt! Všetko bude dobré. Za chvíľku sú späť. Všetkým nám chýbajú.“
„Viem.. Ale je to veľmi ťažké!“ pípla mi vo vačku SMS-ka. Bola od Harryho. Že aj on ma veľmi ľúbi a tak.
„Miši. Máš si pozrieť mobil. Vraj ti Louis volal.“ Odkázala som jej. Vybrala ho z vačku.
„Však ho mám pri sebe. Aha. No ale vypnuté zvonenie. Zasmiala sa a potom sa na mňa súcitne pozrela. Začala si čítať SMS-ky od Louisa a vyšla z izby. Ja som si ľahla a zaspala som ani neviem ako.
*(Ráno. Pohľad Miša)*
„Bože! Ja som ale dolámaná!“ Nadávala som keď som sa ráno zobudila. Pozrela som sa na hodinky. 12:13, pekne. Zase som išla spať dneska a prespala som polku dňa. Zišla som dolu. Všetky ležali pred TV.
„Dobré ráno.“ Pozdravila som ich.
„Ahoj.“ Odzdravili všetky a nepohli oči od televízoru.
„Kde je Karoli?“ bála som sa že už odišla.
„Hore. Balí sa.“ Ozvala sa Daja.
„Aha dobre. Idem za ňou.“ Vyšla som po schodoch a zamierila ku jej izbe. Zaklopala som a z izby sa ozvalo krátke:
„Ďalej.“ Vošla som dnu. Všade boli porozhadzované veci.
„Ahoj.“ Usmiala som sa na ňu.
„Ahoj.“
„Karoli, ti fakt ideš preč?“
„Áno. Keď porodím tohto macka tu,“ pohladkala si bruško, „sa možno vrátim.“
„Ale prečo vlastne? A ako že možno?“ ešte stále som nechápala.
„Lebo by som to tu bez Zayna nezvládla. Už som mu to vysvetlila. A prečo možno? Lebo neviem že či sa sem vrátim proste.“
„Aha,“ zosmutnela som, „a kedy to vlastne odchádzaš?“
„Večer.“
„Čo? Tak skoro?“
„Áno, čo už.“ Usmiala sa. Ale ja som už nemala vôbec náladu na úsmev.
„Dobre. Treba ti s nie čim pomôcť?“ opýtala som sa jej.
„Ani nie. Ale mohla by si mi tu robiť spoločnosť.“ Usmiali sme sa obe.
„Jasné.“ Sadla som si na posteľ a začali sme sa rozprávať, spomínať a tak.
Pozrela som sa na hodinky.
„Bože, už je 17:36.“
„Hm... najvyšší čas ísť.“ Povedala a zapla kufor. „Fakt musíš isť?“
„No, musím.“ Objala som ju a zišli sme dolu. „Baby. Ideme na letisko.“ Povedala Karoli.
„Už?“ postavila sa Naťa z gauča.
„Už.“ Obliekli sme sa, obuli a sadli sme si do Harryho auta, ktoré nám tu nechal.
Komentáře
Přehled komentářů
Bombové je to úžasne. kedy bude dalsia?
Re: :*
Pásikaváá ponožká (Myška), 15. 8. 2013 10:49Dneska vám pridám ďalšiu .. :) A Ďakujem ;)
:D
Laura, 13. 8. 2013 18:57Je to ten najúžasnejší príbeh ktorý som kedy čitala. Už sa teším na pokračovanie. :D
:*
Martina, 14. 8. 2013 21:04