Life is Game - 32.
Ahojte ... Nahnevali ste ma ... -_- Komentáre nič! Ale tak skúsime to ešte raz a pridám Ďalšiu časť ... Dúfam že ma nesklamete ešte viacej!! MyŠka
*(U Zuzky)*
Zaparkovali sme pred veľkou vilou. Zuzka nás už vonku čakala. Pobrali sme si kufre z auta a všetky sme vykročili smerom ku nej.
„No, tak hovorte. Čo zas vyviedli?“ privítala nás Zuzka.
„Ahoj.“ Pozdravili sme všetky zborovo.
„O tom potom. Nebudeme to rozoberať tu na ulici.“ Povedala Szandi a vošli sme dnu. Prišli sme dnu. Dom mala podobný jak chlapci. Veľká hala spojená s obývačkou.
„Tak poďte. Ukážem vám izby.“ Povedala Zuzka a vykročila hore schodmi. Keď nám ukázala izby a po dlhej päť minútovej debate sme sa dohodli ktorá kde bude, posadali sme si dole v obývačke. Začali sme vysvetľovať. Slova sa ujala Szandi.
„Tak v skratke ti to vysvetlím. Chlapci nám ešte pred nedávnom vyviedli dosť drastické budíčky. Tak sme im urobili trest.“
„Aha. No dobre.“
„Dobre baby. Ja si idem ľahnúť. Je dosť neskoro. Dobrú noc.“ Usmiala sa Miša a postavila sa.
„Dobre. Dobrú.“ Pozdravili sme a začali všemožné debaty.
*(Podľad Miška)*
Otvorila som dvere od izby a pohľad mi padol na tašku s notebookom. Vybrala som ho z tašky a sadla som si s ním na posteľ. Hneď som zapla Facebook a Twitter. Dlho som tam nebola. Vlastne od začiatku leta. Keď som zbadala koľko správ mi prišlo, skoro mi vypadli oči s jamiek. Že 587 správ, 109 upozornení a 3476 žiadostí o priateľstvo. Väčšinou ľudí čo nepoznám. Správy som prebehla len tak zbežne. Jedna ma tam zaujala. Bola od Jnette (Žanet). Kamarátka ešte zo základnej. Hneď som tú správu otvorila. Bolo v nej:
„Ahoj, ahoj! No čo ti stratená? Ani sa nepochváliš že si v Londýne a že chodíš s Louisom? Mala by som byť urazená! Hahaha. Ale nie. Prajem vám to. A pochváľ sa. Ako sa máš? Píšem ti lebo som v Londýne. Brat tu býva, tak som sa ku nemu prisťahovala. No prisťahovala ostávam tu študovať. Prišla som ledva pred týždňom a nič tu ešte nepoznám. Tak že či neskočíme na kávu, alebo tak a niečo by si mi tu poukazovala? Čo ti na to? Odpíš. Ahoj!“
Nad touto správou som sa pousmiala. Hneď som jej odpísala:
„Ahoj! Jasné že môžeme niekam isť. Však sa dohodneme. Ale pravdu povediac ani ja tu moc ešte toho nepoznám. Lebo buď chodím všade s Louisom alebo s chalanmi spolu ideme. Ale dohodneme sa. A odkiaľ to vlastne vieš? Aha však jasné. Čítala som noviny. Hahaha. Povieme si všetko čo sme zameškali. A možno ťa zoznámim s chlapcami.“
Mala som šťastie. Bola prihlásená tak sme si začali písať. Dohodli sme sa že si pôjdeme sadnúť do Stackburku, na druhý deň o 12:00. Celkom, ale čo to trepem že celkom. Úplne som sa tešila. Ešte chvíľku som pozerala čo je nové na FB a na TT a vypla som to. Lebo ma premohla únava.
*(Ráno. Pohľad Karoli)*
Cŕŕŕŕŕŕn ... Cŕŕŕŕŕŕn...
„Bože! Kde tak skoro otravuje?“ povedala som si a išla som otvoriť. Otvorila som vchodové dvere a skoro som onemela.
„Zayn?“
„Karoli?“ obaja sme nechápali. Rýchlo som zabuchla dvere a utekala som Zuzke do izby.
„Zuzka! Chalani mali dneska prísť?“
„Nó, áno. Mali. Do čerta! Oni majú prísť. Ja som na to úplne zabudla!“ vyletela z izby.
„No lebo už sú tu.“ Zakričala som za ňou. Pomalým krokom som si z izby zobrala telefón a zišla do kuchyne. Spraviť si raňajky. Ale na moje nešťastie do kuchyne vletel Niall. No že sa vlastne aj čudujem.
„Karolína?“
„Čo je?“
„Čo tu robíš?“
„Robím si raňajky. Nevidíš?“
„Však ale vidím. Ale čo robíš tu, ako myslím v Zuzkinom dome.“
„Vadí ti že som tu?“
„Nie.“
„No tak nech ťa to netrápi.“ Otočila som sa ku stolu. Zobrala som do ruky mobil a napísala som babám SMS.
„Nechoďte dole. Sú tu chlapci.“
Odoslala som im to. Zobrala som si tanier. Sadla som si s ním ku stolu, najedla som sa a vybrala som sa na poschodie.
*(Pohľad Naťa)*
Zobudila som sa na pípnutie SMS-ky.
„Bože! Čo tá chce?“ pomyslela som si keď som uvidela Karolíniné meno na displeji.
„Nechoďte dole. Sú tu chlapci.“ Čítala som nahlas. Do riti! To nemyslí vážne. Hneď som vyštartovala som k Szandi do izby.
„Videla si tú SMS-ku?“ vletela som jej do izby bez zaklopania.
„Aj tebe dobré ráno. A nie nevidela. Dočkaj chvíľku.“ Zobrala som rúk telefón a čítala správu.
„Kurva! Sme v keli!“ povedala a zalomila rukami.
„Však toto. A Karolínu asi videli.“
„Idem za ňou.“ Povedala Szandi a vyšla z izby.
Komentáře
Přehled komentářů
Je to dokonalé, si veľmi dobrá. Najlepší príbeh ktorý som kedy čítala. A ten nový čo píšeš by si mohla pridať hneď.
Re: (:
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 24. 6. 2013 15:32Ďakujem ti :) A ten nový ešte uvidím ... Ale ak tu bude viacej ohlasov na neho tak pridám najprv opis postáv a prvú časť:)
fíha
Viki, 24. 6. 2013 12:01
Neoblubujem síce one direction ale myslim ze su trochu dobry no ale ten pribeh je dobry.
Re: Všetkým:)
Pásikává ponožkáá (MyŠka), 24. 6. 2013 12:44Ďakujem:P :) Aj keď podľa môjho názoru som čítala už aj lepšie. Ale keďže toto je môj prvý príbeh ... :) Dúfam že druhý čo píšem bude lepší :P Ak budete silno sceť dám vám ho sem :) Alebo až po skončený tohto ? :P
(:
Linda, 24. 6. 2013 13:32