All about One Direction

 Ahojte:) nech sa vám páči ... nevá časť:P :) Ďalšiu pridám až keď tu bude  namenej 10 komentárov ;) tak sa snažte:D Icte čítať :P  MyŠka 

*(Pohľad Miška)*

„Dobré ránko miláčik.“ Vletela mi do izby Szandi.

„Dobre! Ale Harry tu nie je.“

„Ja som nič o ňom nehovorila. Čo si obliekaš?“

„Netuším!“ Rozbehla sa ku skrini.

„Neotváraj ju!“ Ale bolo neskoro. Otvorila ju a vysypal sa na ňu celý jej obsah.

„Sekla si sa o jednu skriňu, toto je Louisove.“

„No však kukám že nejako prehnane veľa pásikov.“ Nahádzala to späť do skrine.

„No, takže. Toto, toto a toto. Máš vybrané.“ Povedala toršken hlasnejšie aby som to počula do kúpeľne. Pretože som sa tam medzi tím odtrepala.

„No, som silno zvedavá.“ Vyšla som z kúpeľne.

„Aha. To sú tie sukne a ti ju máš práve na sebe. Pekne.“

„No, dobrý postrech. Obleč si to a namaľujem ťa.“ Zverila som sa do jej rúk. Ale vyzerala som dobre.

„Ideme sa už najesť?“ povedala som keď sa ozval môj žalúdok.

„No poďme.“ Vyšli sme z izby. Dole už boli Dajana a Niall, chlapci sedeli v kuchyni.  Vošli sme do kuchyne.

„Fuj! Tu je ale bodrel!“ Stopla som sa vo dverách.

„Aj ja hovorím. A kde sú decká?“ opýtala sa Szandi Harryho.

„Zuzka prišla po nich. Ešte si spala tak ti odkazuje že ti potom zavolá.“ O chvíľku chlapcov volal Liam. Upratali sme tú spúšť a najedli sme sa. Dovalila sa do kuchyne Naťa.

„To sú taký debili!“

„Prečo?“

„No mi nehovorte že ste to nepočuli.“

„Práve že áno.“ Zasmiala som sa.

„No smej sa. Chlapci to ešte oľutujú. A aký trest im dáme? Lebo viete, ešte pred tím sme im to sľúbili. A keď o to tak pekne prosia.“ Šibalsky sa usmiala Naťa.

„No vidíš. Normálne som na to zabudla.“ Povedala som jej.

„Takže, Karolí! Dají!“ Zakričala na nich Szandi.

„Čo chceš?“

„Čo vyvedieme chlapcom?“

„A čo spravili?“

„Nó, to ešte za minule, a z môj dnešní budíček.“

„Ahá.“ Všetky sme začali rozmýšľať.

„No, poďme všetky do izieb, pobaľme  sa a poveďme im že odchádzame. A pojdeme k Zuzke.“ Nahodila Daja.

„Ale nie. To by bolo pre nich moc kruté.“ Neisto hovorila Karolína na Dajanin nápad.

„Ja viem. Ale vieš že aj oni robia kruté veci.“

„No dobre.“ Karoli povolila. Ale musela utekať na WC lebo jej prišlo zle.

„Karoli si v pohode?“ všetky sme dobehli do kúpeľne na prízemí.

„Jasné.“

„No dobre teda. Tak všetky poďme hore, pobaľme sa a za pol hodinu sa čakáme dole.“

„Dobre.“ Rozhodli sme napokon a odišli sme.

*(Izba Niall a Dajana)*

Sedel som už v mojej izbe, hral PSP. Otvorili sa dvere a vošla Daja. Zamierila do kúpeľne. Vyšla od tiaľ s kozmetickou taškou. Vytiahla si kufor a začala sa baliť.

„A to akože čo robíš?“ Kukal som na ňu jak keď mi Louis zjedol hranolky.

„No ja robím to, že sa balím a odchádzam.“

„A to prečo? Teraz si mi prišla a už ja odchádzaš?“

„Uhádol si.“

„Ale prečo?“

„Aby si sa mal nad čím čudovať.“ Žmurkla na mňa. Zobrala si zbalený kufor a chcela vyjsť von, ale postavil som sa do dverí.

„Niall uhni.“ Pobúchala ma po hrudi, ale ani som sa nepohol.

„Nie, nikam nejdeš!“ zavelil som.

„To si len ti myslíš. A teraz mi uhni z tých dverí.“ Nemal som na výber. Musel som ju pustiť. Postavil som sa na chodbu a len som pozeral ako odchádza.

*(Pohľad Karoli)*

Prišla som do izby. Zayn tam nebol, tak som sa v pokoji začala baliť. Už som mala všetko pobalené, keď do izby vletel Zayn.

„Nikam nejdeš!“ postavil som predo mňa a tváril sa neviem ako naštvalo. 

„Ale idem.“ Chytila som kufor a vyšla som von z izby.

„Ale prečo?“ opýtal sa ma.

„Lebo.“ Poslala som mu vzdušnú pusu a zišla som na prízemia, kde ma baby už čakali.

*(Pohľad Szandi)*

Jak sme sa rozhodli, tak sme aj urobili. Prišla som do izby v ktorej Harry na šťastie nebol a zbalila som si len to najnutnejšie. Však sa ešte vrátime. Niečo z kozmetiky, pár kúskov oblečenia a hotovo. Ešte som si zo skrine zobrala Harryho mikinu, aby som mala pocit po tých pár doň že je so mnou. Zabuchla so dvere a išla som dole.

*(Pohľad Naťa)*

„Toto, toto a ešte toto. A možno aj toto.“ Hovorila som si na hlas pri balení. Rýchlo som  všetko hádzala do kufra. Ešte som pribalila kozmetiku a bolo hotovo.

„Natália! Okamžite to vybaľ nikam nejdeš!“ dobehol do izby Liam.

„Miláčik ale áno. A neurobíš s tím nič.“ Zobrala som si kufor a odišla dole.

*(Pohľad Miša)*

Vošla som do izby a začala som si hľadať veci.

„Bože tu je bodrel! Musím tu upratať keď sa vrátime.“ Povedala som trocha hlasnejšie. Vtom sa rozdrapili dvere a Louis vletel do izby.

„A kedy sa vrátite?“

„Ty si to počul?“

„Vďaka bohu áno. Tak?“

„Neviem. Asi za týždeň. Možno skorej. Ale chalanom to nehovor. Ďakujem.“ Usmiala som sa na neho.

„Okej. Držím hubu.“ Dala som mu pusu a zbalila som sa. Netrvalo mi to dlho. A chvíľku som sa už lúčila s Louisom a odišla som.

*(Prízemie)*

„Dobre, môžeme isť?“ opýtala sa Naťa a otvárala vchodové dvere.

„Ale no hej! Prečo vlastne odchádzate?“ dobehli chalani do chodby.

„Aby ste sa nenudili a čudovali sa nad tím.“ Povedala im Miša. Tvárili sa jak kebyže odchádzame niekam do Tramtárie. Všetky sme už boli na pokraji výbuchu smiechu. Ale nevieme ako sme to zadržali. Z komody pri dverách Szandi zobrala kľúče od Harryho Range Rovera a hodila ich Miške.

„Hej! Ale to je moje auto.“ Povedal Harry  s otvorenými ústami.

„Já viem láska. Neboj sa vrátim a zavri si ústočká. Vletí ti tam mucha.“ Žmurkla na neho Szandi. Nasadli sme do auta a už nás nebolo.

„Bože oni nás zabijú!“ zasmiala sa Karoli.

„Aj ja si myslím.“ Pridala sa ku nej Naťa.

„A Miša? Ti máš od kedy vodičák?“ s podivným výrazom na tvári sa opýtala Daja.

„Ja neviem. Asi rok. Len som moc nejazdila. Hlavne tu v Anglicku.“ Pozrela sa na ňu v spätnom zrkadle.

„Aha.“

„No, a kam to teda ideme?“

„Zuzke. Ale idem jej zavolať.“ Rozkázala Szandi s telefónom pri uchu.

*(Telefonát)*

„Ahoj. Doma som. Prečo? Akurát som prišla z nákupov.“ 

„Aha. A môžeme u teba na pár dní ostať?“

„Čo sa stalo? Urobili vám niečo tí piati mumáci?“

„Nie, teda áno. Ale všetko ti vysvetlíme. Môžeme teda prísť? Už sme na ceste. Alebo máme isť do hotela.“

„V žiadnom prípade nepôjdete do hotela. Čakám vás.“

„Ďakujem. Ahoj!“ Dopovedala som a zrušila som.