Life is Game - 22.
Prajem pekné čítanie ;) MyŠka
*(Dom 1D)*
Keď sme prišli Szandi hneď telefonovala Zuzke.
„Ja! Som! Hladný!“ hučal Niall na celý dom.
„Dobre, ja a Szandi urobíme večeru.“ Povedala Miška a ťahala Szandi do kuchyne. My ostatný sme sa rozvalili na gauč a zapli si televízor.
*(Kuchyňa – pohľad Szandi)*
Prišli sme do kuchyne. Povedala som:
„Zapekačky?“
„Zapekačky!“ zopakovala Miša a vyťahovala potrebné suroviny. Pustili sme si rádio. Typickú slovenskú Tinu- Posadnutá. Spievali sme si na plné hrdlo. Ale zrejme nás bolo počuť aj cez zavreté dvere. Pretože chlapci sa nám nahrnuli do kuchyne.
„Héj vy dve! Zobudíte aj mŕtveho!“ povedal Niall.
„Sorry, spali ste? Lebo táto špecialita sa nedá robiť po tichu!“
„My nie, ale baby nás odtiaľ vyhodili že vás máme isť skľudniť.“
„No, dobre ale choďte ich zavolať. Už je jedlo urobené.“ Keď boli všetci usadený pri stole, položili sme pred nich jedlo.
„A čo to je?“ Hej! Musím uznať, vyzerali trocha čudne.
„Zapekačky!“ Skríkli sme obe naraz.
„Náš tajný recept.“Niall sa hneď do toho pustil.
„Hm, vynikajúce!“ chválil. Chlapci zjedli asi štyri zapekačky hneď na prvú šupu.
„Louis, pre teba sme urobili jednu špeciálnu.“ Miška mu podala tanier. S chuťou sa do nej zahryzol.
„OMC (oh my carrot) mrkva!“ A rozosmial sa. Najedli sme sa a išli sme si ľahnúť.
*(Ráno)*
Bolo jedenásť preč a dievčatá ešte spali. Rozhodli sme sa urobiť nádherný budíček. Samozrejme, pri nás nie je nič normálne tak sme si zobrali každý jeden vedro s vodou. Keďže Niall tak Dajanu nemal tak on si odrátaval na chodbe. „Jeden, dva, tri!“ A už bolo počuť iba piskot a chlapcov vidieť jak sa utekali niekam schovať.
*(Z pohľadu Karoli)*
Ja ho zabijem! Ja si kľudne spím a on ma obleje.
„Zayn! Ja ťa roztrhnem jak hada!“
„Ale no láska, je to len trocha vody.“ Povedal so smiechom a vybehol z izby.
„Malik! Predo mnou sa neskryješ!“ zakričala som keď som vyšla z izby na chodbu. Rozbehla som sa dole schodmi. Hľadala som ho asi pol hodinu. Ale keď som vošla do kuchyne počula som ho ako sa smeje zo špajze.
„Ahá, tak tu si.“ Povedala som a snažila som sa otvoriť dvere, ale oprel sa o ne takže nešli otvoriť.
„Nie, nikto tu nie je.“ Podarilo sa mi otvoriť dvere, keď sa schoval za regál.
„Ha! Mám ťa. Vylez!“
„Nie.“
„Ale áno.“
„Ale nie.“
„No, však ty raz vylezieš. Ja si tu na teba s radosťou počkám.“ Sadla som si pred dvere a čakala. Občas prebehol niekto cez kuchyňu. Čakala som tam už hodnú chvíľku, no potom ho to už omrzelo a vyliezol.
„Dobre, vzdávam sa. Ale sľúb mi že ma nezabiješ!“
„Nič ty sľubovať nebudem! A to si budeš ešte dlho žehliť.“ Otočila som sa na päte a odišla som. Išla som hore, konečne som sa prezliekla do suchého. Keď som všetko poupratovala, urazene som si sadla na gauč v izbe a zapla som notebook.
*(Z pohľadu Naty)*
Snívalo sa mi že sme sa naháňali s Liamom po lúke. Chytil ma a chcel ma pobozkať. Ale v tom ma Liam oblial ľadovou vodou. A so slovami:
„Láska budíček!“ Nestihla som mu nič povedať lebo zdrhol. „Liam! Si mŕtvi muž!“ zahučala som a vyšla som na chodbu. Iba vystrčil hlavu z terasy a povedal:
„Ale miláčik, však to je iba troška vody“ zasmial sa a zdrhol. Rozbehla som sa za ním. Už som bola na terase, keď okolo mňa prebehol Harry , keď vybehol z izby. Vbehol na terasu a strčil do Liama ktorý bol pri zábradlí. Liam sa len prehol cez zábradlie a už ho nebolo.
„Liam! Nie!“ pribehla som ku zábradliu. Keď som sa pozrela dolu, bol v bazéne ktorý bol hneď pod terasou.
„Okej, aspoň to nemusím robiť ja.“ Odišla som sa prezliecť. Celú posteľ som mala mokrú, ja tam dneska nespím.
„Ja toho chlapa zabijem!“ nadávala som na celú izbu.
*(Z pohľadu Szandi)*
Otvorili sa dvere. Počula som Harryho ako sa smeje. Nenápadne som otvorila oko. V ruke mal vedro s vodou. „Styles! Opováž sa.“ Povedala som a znovu som zatvorila oči.
„Zlatko, prepáč.“ A so smiechom vylial na mňa celé vedro. „Harróóóóld!“ zahučala som na celý dom. A on so smiechom zdrhol.
„Ja ťa naháňať nebudem. Na to sa nezmôžem.“ Povedala som a išla som sa prezliecť.
„Však, ja ty raz bude chýbať.“ Pustila som si hudbu a nevnímala som. Ale vbehol mi do izby Louis so slovami: „Skry ma!“ Kukala som na neho jak na pokazenú mrkvu. Chytila som ho za tričko a vytiahla som ho na chodbu a spustila som.
„Andrašíková! Okamžite poď sem, lebo bude z tvojej lásky Kevin bude mať dve sekundy na hodinu lietania!“ Nechala som ho na chodbe. Vošla som do izby a zabuchla som dvere.
Super
Viki, 6. 4. 2013 19:51