Life is Game - 2.
Čafce mrafcéé .. :D Neviem či sa oplatí pridávať príbehy ... Keďže ako som zistila predošlú časť čítal až 1 človek .. :D úspech .. ;)) ale ešte to vyskúšame :-PP Tákže dúdam že už to bude len lepšie .. :-PP Icte čítať ! :D MyŠka ;)
*(Obývačka)*
„Mamí! Neuveríš čo mi Zuzka práve povedala!“
„Ale uverím. Ja už o všetkom viem.“
„Váu! Ja som taká šťastná. A odvezieš ma k Miške?“ „Jasné, už sedím v aute.“ Povedala so smiechom. Cestou som vybavovala aby mohla isť aj Naťka. Keď som do telefonovala začala som rozprávať len o chalanoch.
*(U Mišky doma)*
Zŕŕŕŕn... zŕŕŕŕŕn!
„Idem otvoriť“ s radosťou som sa ponúkla.
Pri bráne stála Szandi a jej mamina. „Pre boha! Szandi, horí? A dobrý deň.“
„Miška! Už som ty povedala že mi nemáš vykať! Cítim sa staro keď mi vykáš!“
„Ops. Ja som zabudla. Poďte do vnútra. Mamina si akurát robí kávu, tak ju môže urobiť aj vám teba tebe.“ A zaškerila som sa.
Vošli sme do vnútra.
„Mamí, prišla teta Andrea a Szandra.“ Odprevadila som Szandikinu maminu do obývačky za maminou a ja som sa so Szandi vybrala do mojej izby.
„Inák, kúpalisko sa dneska ruší.“ Oznámila keď vchádzala do izby.
„Prečo?“ opýtala sa Naťa.
„Ou. Natí.
„No čo máš? Hovor!“
„No, asi pred pol hodinou som volala so Zuzkou z Londýna. A povedala mi že zajtra nám letí let do Londýna.“ „Počkať! Povedala si nám“ opýtala som sa a pýtala som sa nechápavo.
„Áno. Nám! Takže dneska sa balíme!“ Všetky sme sa rozpišťali.
„Ale! Ja nebudem môcť isť!“ povedala nám smutne Natálka.
„Ale budeš môcť. Teda už môžeš. Volala som tvojej mame a že v pohode. A ideme tam na celé leto.“
„Veľmi sa teším!“ oznámila Miška.
„A ešte niečo som vám nepovedala. Chalani z One Direction nás chcú spoznať!“ Z mojej izby sa ozval piskot.
„Baby! Dneska tu spíte!“ oznámila som babám a Natálka a Szandi si išli pobaliť kufre. Večer prišli a ešte sme sa zabávali.
*(Ráno)*
Zobudila som sa o 9:51, Szandi a Miša ešte spali, tak som sa vybrala do kuchyne, kde bola Janka- Miškiná mamina. „Dobré ráno.“ Pozdravila som a sadla som si za stôl. „Dobré, ako si sa vyspala?“
„Skvele a vy?“ neodpovedala mi. Až po chvíľke som si spomenula že jej za vykala.
„Ous, chcela som povedať ty“ a nahodila som úsmev. Baby sa zobudili niečo po desiatej. Tak sa ku mne pridali a jedli
„Takže lietadlo letí o 12:00, či že už sme tam mali byť!“ „Áno to mali.“ súhlasili sme a pobehovali sme po byte a balili posledné veci. Szandrina mama nás akurát prišla vyzdvihnúť keď sme sa obliekli a obuli.
„A do kelu!“
„Čo je Szandra?“
„Ja som sľúbila Zuzke že jej večer zavolám.“
„Ježiš! Nestraš už som sa chcela isť vybaľovať!“ zasmiala som sa, ale Szandi už držala pri uchu telefón.
*(Telefonát)*
„Zuzí!“ „Ehm. Nie tu je Harry. A ty si?“ Chcela som mu povedať že morský koník ale nakoniec som mu iba povedala že „Szandra“ „Aha. Tak to si ty čo má dneska aj s babami prísť.“ „Áno. Ale keď mi nedáš Zuzku tak si to rozmyslíme!“ „Jáj, tak to ja letím za ňou.“ „No leť. Ale pomaly prosím ťa, nie že sa zabiješ!“ A spustila som smiech. Medzi tím bola už pri telefóne Zuzka. „No ahoj zlatíčko!“ „Ahoj. Prepáč že som večer nevolala ale bavili sme sa a tak trochu som zabudla.“ „Okej. Nevadí. Potom ťa budem čakať na letisku.“ „Dobre, a prídu aj chalani?“ „No, to podľa toho kde budú. Ale tešia sa na vás.“ „Aj mi na nich a na teba. Pá .“ A zložila som.