Life is Game - 19.
Tákže dneska som sa rozhodla vám sem pridať časť ... Aj keď žiadne komentáre neboli (na čo sa hnevám!!!) Ale dúfam že sa zlepšíte.. :) Dneskajšej časti bude menšia/väčšia zápletka ... Však ale nechajte sa prekvapiť ;) MyŠka
*(Tréning)*
Keď sme prichádzali videla som už Katku jak nás čaká pred vchodom. Zaparkovali sme a vystupovali sme z áut. „Ahoj!“ Kričala na mňa a blížila sa k nám.
„Ahoj, dlho čakáš?“
„Ani nie. Iba takých desať minút.“
„Prepáč, ale Nialla sme nevedeli dostať z chladničky.“ Zasmiala sa.
„Nevadí. A ne jak vás tu je málo. Či?“ Ukázala som na parkujúce auto.
„Nie, už sú tu.“
„No dobre. Tak poďme.“
„Ideme, ideme. Alebo teda nejdeme. Lebo ako vidím tým to fanúšičkám sa už nevyhneme.“ Zasmiala som sa, keď som uvidela skupinku dievčat čo sa rýchlim krokom blížili ku nám.
„No. Tak to už nie.“ Potiahla som Katku na bok a chalani zatiaľ porozdávali úsmevy, fotky, podpisy. O malú chvíľku sa chlapci ku nám zase pridali.
„Ideme? Lebo ďalší nával dievčat už neprežijem.“ Zasmial sa Liam.
„No poďme.“ Chytila som Louisa za ruku a vykročili sme. „Kati? Kto všetko tu je?“
„Iba ja a mamina zatiaľ.“
„Aha. A Maťa. Dávno som ju nevidela.“ Usmiala som sa.
*(Telocvičňa)*
„Ahoj!“ pozdravila som ju keď sme vošli do telocvične.
„Ale no ahoj. Teba som tu jak dávno nevidela. Konečne si sa ukázala.“
„Ja viem. Ale vieš ako prázdninujem v Londýne.“
„Aha. No Katka niečo spomínala. Poď sa rozcvičiť.“
„Idem. Ale nevadilo by kebyže si zacvičia aj chalani?“
„Aký chalani?“ Obzrela som sa a oni v telocvični neboli. „Katarínááááá!“ Zakričala som a vyšla som z telocvične. Chalani mi akurát išli oproti. Ale Louis medzi nimi nebol. „Kde je Lou a Katarína?“ opýtala som sa.
„Ehm. Hneď prídu. Poď do telocvične.“ Povedal Liam a bolo na ňom vidieť že sa snaží mi niečo zatajiť.
„Liam si mizerný klamár. Čo mi chcete zatajiť?“
„Nič ty nechceme zatajiť. Ale však poď. Hneď sú tu.“ „Netrep!“A rozbehla som sa smerom ku šatniam.
„Miška! Počkaj!“ Harry sa za mnou rozbehol. Ale nevnímala som ho. Keď ma dobehol chytil ma za ruku a zastavil ma. Pribehli aj ostatný chalani.
„Ale počkaj. Načo tam pôjdeš? Vodu si si zobrala, veci máš na sebe. Tak načo tam pôjdeš?“
„Harry? Aby si sa mal nad čím čudovať. Ty pako! A idem tam!“ Vyslobodila som si z jeho zovretia ruku a vbehla som do šatne. V tej sekunde som skamenela. Kata mala na Louisovi vyložené nohy a bozkávali sa.
„Louis!“ skríkla som potichu. Nevedela som zo seba vydať ani hlások. Oči mi pomaly ale iste zaplavovali slzy.
„Miška! Nie je to tak jak to vyzerá!“
„A jak to je?“ začala som plakať a utekala som von, kde boli baby. Keď ma videli nechápali. Až keď vybehol Louis. „Miška! Miška! Stoj!“ kričal za mnou ale ja som ho nepočúvala. Vonku boli už všetci. Počula som ešte Karolínku jak kričí za Zaynom ktorí sa ma snažil dobehnúť.
„Zayn! Ja viem kam beží! Poď.“ Rozbehli sa druhou stranou. Karolínka veľmi dobre vedela kam idem. Našli sme spolu jedno miestečko pri malom Šarde. Chodili sme tam vždy keď sme potrebovali rozmýšľať. Keď dobehli sedela som na lavičke a plakala som. Karoli si ku mne prisadla a objala ma okolo pliec.
„Prečo som bola taká naivná? A myslela som si že ma ľúbi.“ Plakala som stále viac a obviňovala som sa. Zaynovi zazvonil telefón.
„Áno Liam? Áno našli sme ju. Pri takej rieke. Nie. Za žiadnu cenu nech sem nejde! Ách. Pokúste sa ho zastaviť. Dobre. Ahoj.“ Keď do telefonoval prihovoril sa mi.
„Miška? Si v pohode?“ Nič som neodpovedala a on pochopil že v poriadku nie som.
„Louis je na ceste sem. Nevedeli ho zastaviť.“
„Čo? Ja ho nechcem ani vidieť!“
„Ja viem. Ale on je strašne tvrdohlaví. Vieš to sama.“
„Ale prečo to urobil? Ja som mu verila a on ma takto sklame.“
„Mišurík! Neplač. Za toto sa mu pomstíme.“ Zayn štuchol do Karolínky a ukázal na Louisa, ktorý sa ku nám približoval. Zayn už vykračoval že ide za ním.
„Nie, idem ja.“ Zastavila ho Karolínka. Postavila sa a išla za ním. Zayn si sadol na Karolínkine miesto a pre zmenu ma objal on.
„Louis! Nechoď tam.“
„Ale ja musím. Pusti ma za ňou.“
„Nie nejdeš za ňou. Nechce ťa ani vidieť a pri tom najlepšom ťa len zabije. Lebo tiež si si to mohol odpustiť.“ „Ale ja som to nechcel. To ona sa na ma vrhla. Ja som ju chcel od sotiť. Ale nalepila sa na mňa jak pijavica.“
„Ale tak to teraz mne nevysvetľuj. Dobre. Choď teda za ňou ale ty keď zase zdrhne tak ťa zabijem ja!“ Karolínka dokončila monológ a odstúpila mu z cesty.
„Louis!“ Začal Zayn.
„Ja viem, ale ja jej to musím vysvetliť. A neboj keď zdrhne Karolínka ma roztrhne jak žabu, takže si dám pozor.“