Life is Game - 18.
Čafte séé :D Tákže po dlllhej dobe ďalšia časť ;) Ospravedlňujem sa že to pridávam takto neskoro ale čo vám poviem ... Nie je čas :D A snažím sa príbeh dopísať keďže sa stala chybička a poľka príbehu zmyzla. Ale dopísala som to a čo chvíľka ho budem ukončovať ;) V budúcej časti bude jedna zápletka ... Takže teľte sa a teraz prajem krásne čítanie ;) MyŠka
P.S. Čakám komentááre !!
*(Miška- izba)*
„Uff. Dneska tréning, zajtra tréning. Ale, dneska z vás baby boli napichané. Ešte že ste im nerozumeli.“ Zasmiala som sa a hodila som sa na posteľ.
„Sa čuduješ? Kto by odolal takejto tváričke?“
„No neviem. Ty môj narcisek!“ A dala som mu pusu. Hneď využil situáciu a dával mi ruku pod tričko.
„Hej! Lou! Nerob. Niall sem môže hocikedy naletieť.“ „Uhm.“ Zatváril sa smutne.
„Ale, no macko. Nebuď smutný! Lebo sa nevrátim do Londýna.“
„Hej! To je vydieranie!“
„Nie. To je niečo za niečo.“
„No dobre. Poďme spať.“
„Dobrú.“
„Dobrú.“ Pobozkali sme sa a zaspali sme.
*(Ráno)*
Mohlo byť asi deväť hodín. Zazvonil Louisovi telefón. Samozrejme si musel dať to najhlasnejšie zvonenie. Trhla som sa a spadla som z postele. Louis sa iba pousmial a hľadal telefón, urobila som na neho grimasu a štverala som sa na posteľ.
„Omg, Harry.“ Povedal a zdvihol telefón.
*(Telefonát)*
„Čo chceš Harrold? Ak to je nejaká volovina si mŕtvi!“ „Dobre, nemaj nervy. A ja ešte žijem.“
„Zatiaľ. A čo chceš?“
„No, že o koľkej máme byť u Mišky.“
„Ja ťa naozaj zabijem! A keď si nás už zobudil tak dôjdite za pol hodinu.“
„Okej, odkážem aj Zaynovi a Liamovi.“
„Dobre. Čaw.“
„Ja ho zabijem!“ počula som jak hrešil, ale moc som ho nevnímala a zaspala som hneď jak som si ľahla.
„Za pól hodinu sú tu.“ Neodpovedala som.
„Mišík, Mišurík! Aha no spíš.“ Počula som ho ešte jak si hovorí sám pre seba.
*(Kuchyňa- podhľad Louis)*
Keď som prišiel do kuchyne Niall už bol hore. „Ahoj.“ Pozdravil som ho a snažil som sa zobudiť.
„Ahoj. Čo tak skoro?“
„Harrold, kto asi. Za pol hodinu sú tu.“
„Jaj, a Mišela?“ bolo vidieť že je ešte urazený na ňu. „Mišela je tvoja topánka ty pako!“ kričala na neho z izby. „Ups. Asi ma počula.“
„Asi?“ zasmial som sa.
„Niall! Zase žereš?!“ skríkla keď sa dotrepala do kuchyne. „Nie.“ Povedal s plnými ústami.
„Aspoň netrús.“
„Okej.“ Sadla si k nám a začala raňajkovať.
Bolo 9:38 a zazvonil zvonček.
„Idem tam, to budú určite ony.“ Ledva sa vytrepala von. „Nellá! Neskáč po mne!“ O chvíľku sa vrátila späť aj s ostatnými.
„Čawte!“ zakričal Zayn a bolo vidieť že má dobrú náladu. „Do riti! Nehuč! Teraz som svtal.“ Povedal som a zamračil som sa na Harryho.
„Ale dobre.“
„Kedy máš tréning?“ začala Szandi s inou témou.
„Hm. Asi o 13:00. Ale s Naty som sa dohodla na 12:30.“ „Aha. No ok.“
*(Pohľad Miša)*
Dojedli sme a išli sme sa obliecť.
„Kto mi vbehne do pivnice pre vodu?“ so psími očami som sa pozrela na Naťu.
„No, však už idem. Liam poď so mnou.“ Liam ale ostal stáť a čumel na ňu jak teľa na nové vráta. Až potom si uvedomila že mu to všetko povedala po Slovensky. Preložila mu to a vybrali sa do pivnice. Asi po piatich minútach ale bez vody.
„A voda?“
„Jáj, ja som vedela som niečo zabudla.“ Povedala Naťa a išla na späť. Keď sa vrátila konečne mala aj dobrú vodu. Bolo 11:32 naobedovali sme sa a zbalila som si veci na tréning.
„A Szandi. Nepôjdeme pozrieť Libru a Toliara? Keď budeme mať čas?“
„A vidíš. Môžeme.“
„Kto je Libra a Toliar?“ opýtal sa Harry.
„To sú kone. Libra je moja a Toliar je
„Aha, dobre. Ideme na ten tréning?“
„Poďme.“
„A počuj Harry,“ začal Zayn
„ty sa tam nejak moc tešíš. Či si sa tam ty nezaľúbil.“ Keď Szandi počula tie slová zosmutnela.
„Ale nie. Taký debil zase nie som." Pozrel sa na Szandi a dal jej pusu.
„No dobre, poďme vy dve hrdličky. A Niall! Vypadni už z tej chladničky!“ sadli sme do dvoch áut a išli sme do Galanty.