Life is Game - 15.
Táákže ... :) Ahojte ! Po dlhej dobe znovu príbeh .. :) Totižto sa mi pokazil ntbook a druhý pc mi blbol .. :D Ale nejak sa mit o podarilo a máme to tu :) Dúfam že sa bude lúbiť ... A pokúsim sa váms em dať dneska ešte jednu :) Prajem krááásne čtení... :D MyŠka
*(Na prechádzke)*
Vonku bolo zamračené. Prechádzali sme sa po parku. Držali sme sa s Miškou okolo pásu.
„Ľúbim ťa!“ povedal som jej a nežne som ju pobozkal. Bozk mi opätovala.
„Ja ťa neľúbim.“
„Čo?“ pozeral som na ňu jak upečená mrkva.
„Ja ťa milujem!“ povedala mi a usmiala sa jak najsladšie ako som kedy videl. A ja som úplne pochopil prečo ju tak strašne ľúbim. Keď sa na mňa pozrela s tými čokoládovými očami. Keď sa usmiala. Cítil som že je šťastná. Sadli sme si na lavičku. A rozprávali sme sa.
„Koľká ti ročník vlastne si v škole?“
„Posledný, po prázdninách maturujem.“
„Aha.“ Vychutnávali sme si chvíľky sami len mi dvaja spolu. Ale v tom Miše zazvonil mobil.
„Číslo zo Slovenska.“ Prekvapene povedala.
„prosím?“
„Ahoj Miška. Tu je Katka.“
„Oh, ahoj.“
„Miška, mám na teba prosbu. Potrebovali by sme pomôcť s jedným tancom. Zháňame s maminou baby.“
„Aha. No ale ja som v Londýne.“
„No, ja viem. Mamina volala tvojej mame a tá jej povedala že ty mám zavolať. A že či by si na pár dní nemohla prísť.“ „Dobre, pokúsim sa vybaviť si let na zajtra.“
„Dobre, to je v pohode. A veľmi pekne ďakujem. Pá.“
„Pá.“ A zložila. Prekvapene som na ňu pozrel lebo ani jednej vete som nechápal.
„Lou? Zajtra letíme na Slovensko.“
„Čo? Prečo? Stalo sa niečo?“ zasypal som ju otázkami. „Nie, nič sa nestalo. Ale volala mi Katka, to je trénerkina dcéra že potrebujú s niečím pomôcť.“ Vyvalil som na ňu oči.
„Trénerkina?“
„Áno, ja tancujem. Už asi deväť rokov.“
„No to si mi asi zabudla povedať.“ Zasmial som sa.
„Ja viem. Ale nebolo to za potrebu.“
„A letíš len ty a Daja?“
„Nie, letím ja ty. A možno aj Harry, Szandi, Liam, Naťa..“ keď chcela povedať aj ostatných ale skočil som jej do rečí.
„Dobre, stačí keď povieš že všetci.“ Zasmiali sme sa a zase sme sa začali prechádzať, bozkávať a takto. Ale začalo
*(U chalanov doma)*
„Uff. Jak sa rozpršalo.“ Konštatoval Niall.
„To fakt?“ otočila sa Szandi k oknu a neverila vlastným očiam.
„Zvykaj si láska.“ Poznamenal Harry.
„A kde je Miška a Louis?“ opýtal sa Zayn. Nikto nevedel. Všetci len krútili hlavami a mykali plecami. Ale keď už Liam vyberal telefón že zavolá Louisovi, zaštrkotali kľúče a vo dverách sa objavili Louis a Miška. Celý vysmiaty.
„Kde ste boli? Ste maximálne premožený!“
„V parku.“ Odpovedal Louis s úsmevom.
„A ešte kúpiť letenky.“ Pridala sa aj Miša do debaty. „Letenky? Však Dajana už letenku má.“ Poznamenal Liam. „Áno, ale ja a Lou a všetci letíme tiež.“
„Čo?“ Povedali Szandi a Naťa dvojhlasne.
„Niečo sa stalo?“ opýtal sa Niall.
„Nie, vlastne asi áno, keď ma Loppesová zháňala.“ Pozrela som sa na baby.
„Kata? Čo chcela?“
„Že potrebujú pomôcť s nejakým tancom.“
„A kvôli nej ideš späť?“ pohŕdavo povedala Szandra.
„Áno, kvôli nej.“ Chalani len kukali s vypleštenými očami. „Počkať, počkať. Miška ty tancuješ?“ ozval sa Zayn.
„Áno, už asi 9 rokov.“
„Ukáž niečo.“ Hučal na celí dom Niall.
„Neukážem. Musím sa ísť zbaliť.“
„Ale, mi ťa chceme vidieť.“ Smutne povedal Harry.
„Ale však. Idete všetci! A na tréningu ma budete vidieť!“ kričala som an nich z hora.
„Ja môžem byť dlhšie s Dajou! Juhúú!“ kričal na celý dom Niall a lietal po ňom jak Batman. Po chvíľke sa všetci išli zbaliť a pomaly sme všetci zaspávali.