Life is Game - 12.
Čáwte .. :D Kika si vyžiadala čas tak ju tu má .. :D Nech sa ľúbi ;) MyŠka
*(U Zayna v izbe)*
„Karoli?“ opatrne som začal.
„Áno?“
„Budeš so mnou chodiť?“ Opýtal som sa s nádejou v hlase. Pozrela sa na mňa s úsmevom.
„Jasné.“ Nahodil som úsmev číslo 10 a pobozkal som ju. „Ideme hajať?“
„Poďme.“ Ešte sme si dali pusu na dobrú noc a uložili sme sa pripravený na krásne sníčky.
„Dobrú nôcku.“ Ozval som sa, ale Karolína už spala.
*(U Louisa v izbe)*
Keď som prišiel do izby Miška spala jak bábo. Zababušená v perinách. Tak som sa snažil ju nezobudiť. Pomaly som si k nej ľahol. Dal som jej pusu na líce. Cítil som jak sa pomrvila.
„Spinkaj. To som len ja.“ Otočila sa ku mne a uložila sa na mojej hrudi.
*(Ráno)*
Bolo asi 08:53 keď som sa zobudila. Louis ešte spal. Tak som sa pomaly vytratila z postele a išla sa pozrieť po dome. Zistila som že všetci ešte spia. Rozhodla som sa urobiť im raňajky. Urobila som tak zvané hrnčekové
„Ahoj!“ pozerala som na neho z obývačky.
„Čo to tu vonia?“
„Ehm. Moja špecialita, hrnčeková bábovka s hrozienkami a šľahačkou.“
„To si kedy stihla?“
„Ale, asi hodina a pol dozadu.“
„No tak, ja si idem do toho pustiť.“ Zobral si tanier, vidličku a sadol si ku mne do obývačky. Asi po pätnástich minútach sa zobudili aj Szandi a Dajana. Tie sa tiež hneď pustili do raňajok.
„Hm. Výborné!“ Chválila raňajky Szandika. Pustili sme si Garfielda. Pozeráme a zrazu bum ... bác!
„Áu!“ Všetci sme vyskočili od filmu, lebo sme nevedeli čo sa deje. Dobehli sme ku schodom. Dole bol rozčapený Niall. „Pre boha! Macko! Čo si robil?“ Rozbehla sa za ním Dajana. „Nó, ja šom čítil bábovečky a tak, že budem Špider-man. A zrazu še bum. A šletel šom.“ Povedal šušlavo, lebo si rozhrízol pri ráde peru a zahrizol si do jazyka.
„Poď, dám ty na to ľad.“ „Ale najprv
„Pre boha! Čo sa tu stalo?“ ozval sa Liam keď prišiel dole. „Ale, starý známi Špider-man. Teda Niall sa hral na neho, a nejako mu to nevyšlo.“ Vysvetľoval Zayn.
„A čo tá krv?“
„Rozrazil si peru a zakusol si do jazyka.“
„Aha, už chápem. A čo tu vonia?“
„Robila som bábovky. Daj si!“ povedala som mu.
„Ehm, ono to je dobré!“
„Ďakujem, ale jedz pomaly! Nie že sa zadrhneš! Lebo potom Naťa zadrhne mňa! Idem ja upratať tú krv.“ „Neboj.“ Odpovedal Liam a ja som zmizla vo dverách. „Liam! Ale fakt sa nemusíš zadrhnúť.“ Bolo počuť jak ho Szandi upozorňuje lebo sa drhol.
„Ale, keď to je také dobré!“
„Héj! Ale je pre každého jedna! Až na jednu malú výnimku. Niall.“ Kričala som na nich z chodby.
„Tak ja si zoberiem Niallove, a ty mu ešte keď tak urobíš.“ „Okej, mne je to fuk. Ja som sa už najedla a to ej hlavné.“ Zasmiala som sa.
„Ale tá Niallova krv sa dostala všade!“ povedala som nahnevane.
„Inač, chalani už ste maľovali?“ „Áno, asi pred rokom. Prečo?“ „Lebo tá krv je aj na stene, a dosť veľa jej tam je. Nechápem jak sa to mohlo podariť.“ „Ja ťa zabijem Niall!“ pohrozil mu Liam. „Hej! Ja som nemal na pláne špadnúť!“
povedal už menej šušlavo.
Do kuchyne prišiel Louis, keď zbadal Nialla len sa zasmial a povedal:
„Zase si sa hral na Špider-mana?“ Niall iba prikývol a radšej nič nehovoril.
„Kto robil bábovky?“
„Tvoje milované dievčatko.“ Ozvala som sa spoza neho. „Ale, jak ja viem tak Harry ešte spí.“ Začal sa smiať a spolu s ním všetci.
„Ale nie, ty si takáto kuchárka?“
„Áno.“ A dala som mu pusu na dobré ráno. Hneď sa pustil do raňajok. Po chvíľke zazvonil Dajane mobil. Začala jej hrať pesnička Gotta Be You. Nahodila úsmev a la ups a odišla.
„Ahoj mami...“ boli jej posledné slová čo sme začuli z celého telefonátu. Niekoľko minút bolo ticho. NO to ticho prerušil plač. Dajanín plač.
„Daja?“ kričal za ňou Niall. No nestihol ju, lebo hneď utekala do izby.
„Idem za ňou.“ Oznamoval Niall keď sa staval zo stoličky. A už bežal po schodoch hore.
„A ja idem zobudiť Harryho.“ Oznamovala Szandi.
„Aj ja, Naťu.“ Povedal Liam.
*(U Nialla v izbe)*
Pomaly som vošiel do izby. Ležala na posteli a plakala. „Daji? Čo sa stalo?“ Opýtal som sa a ľahol si k nej. Nič neodpovedala len stále viac a viac plakala.
„Moja veľmi
„Čo sa jej stalo?“
„Je v nemocnici, že vraj je na tom hrozne zle.“
„Jaj. Zlatíčko! To mi je strašne ľúto. A ako, čo sa jej vlastne stalo?“
„Ani neviem, mamina vravela veľmi rýchlo. Ale povedala mi že sa mám vrátiť na Slovensko, a neviem kedy a že či sa ešte vlastne vrátiť naspäť do Londýna.“
„Čo?“ ostal som v strašnom šoku.
„Prepáč, ale nemôžem ich nechať v takej to situácii.“
„Ja ťa chápem, len ma to zaskočilo.“
„To som rada.“ A dala mi sladkú ale vlhkú pusu. Ešte chvíľku plakala. Keď sa trocha upokojila opýtala sa : „ideme to oznámiť dole?“
„No, poďme.“ Postavil som sa a podal som jej ruku aby som jej pomohol.
Komentáře
Přehled komentářů
miškaa nenaťahuj to tolko a daj sem ďalšiu :D časť :D.
Re: Life is game
Pásikavá ponožka ! :), 25. 1. 2013 21:18No vieš ... Ono to musím naťahovať ;) Ale tákže si to ty .. :D Ti strunka moja.... :D :-*
Re: Re: Re: Life is game
Pásikavá ponožka ! :), 26. 1. 2013 11:16Akurát idem dať ;) Keď prídeš domov ... bdueš mať čo čítať ! :D
Life is game
kika:), 25. 1. 2013 21:16