44. Life is better with you
"Tak čo? Ako sa vám spolu darí zatiaľ?" uvelebila sa mama vo svojom kresle. Vyrovnala som sa a Liam odpovedal za mňa "geniálne, máte úžasnú dcéru" usmial sa. "Tak áno, ja robím len dobré dcéry" zavtipkoval otec. Liam sa zasmial a mama pokrútila očami. "No a ako sa darí vám?" chcela som zmeniť tému. "Ále ... s týmto starých chrenom to myslím, že nemôže byť horšie .." usmiala sa mama. "No .." odkašlal si otec a zasmiali sme sa. "Budete aj obedovať?" spýtala sa mama. "Ak to nebude prekážať" vyplazila som jazyk. "Jasné že áno!" zasmial sa otec. "Liam .. ale .. máme len také to chudobné jedlo .. také obyčajné" mama sa začala báť, lebo Liam je celebrita a tak je úplne iné veci. "Ale prosím vás, to vôbec nie je problém .. Práveže také jedlo je najlepšie! Dokonca som mal tú česť ochutnať aj z vášho jedálnička" žmurkol na mňa. Pritisla som sa k nemu a mama sa usmiala. Hneď v tom sa stratila v kuchyni. "Sandy, nenecháš nás osamote?" zasmial sa otec. "Čože?" začudovala som sa. "Musím si ho oťuknúť nie?" žmurkol mňa. Pozrela som sa na Liama a ten sa len usmial "bež" a dal mi pusu na líce. Sakra! Už viem ako sa Liam cítil, keď si ma zavolal jeho otec. Och tí otcovia! Vstala som a išla som do kuchyne pomôcť mame. "Mama, myslíš, že ho tam týra?" zasmiali sme sa. "Nieee ... je síce prísny, ale nemyslím si." odpovedala mi. "Otec a prísny? To máš odkiaľ?" usmiala som sa. "No .. v poslednej dobe .. no vieš .. ako si odišla ... ja neviem .. je čudný .." začala sa mi sťažovať. "A-ako to myslíš?" nevedela som uveriť vlastným ušiam. Otec bol vždy milý, vtipný a láskavý. Vždy nás mal najradšej na svete a nikdy nás neopustil. Nikdy nemal milenky ani neostával v práci dlhšie. Bol to ideálny otec. "... začal sa viac zdržiavať u susedov a už 3x prišiel domov opitý .. ja neviem .." sadla si na linku. "Veď .. možno tam hrá len karty a niekedy si užijú aj s pivom" snažila som sa uľahčiť situáciu. "Nie .. nezdá sa mi to byť také geniálne s ním teraz ... no to je jedno .. ako si sa s Liamom vlastne spozanala?" zmenila rýchle tému. "V Starbuckse" keď o tom nechcela hovoriť, tak som nepokračovala. Vrátili sme sa s mamou do obývačky a chalani sa divne usmievali. Pokrčili sme plecami a položili sme taniere na stôl. Všetci sme sa do toho jedla pustili. Bolo to vynikajúce. Celý deň s me strávili u mojich rodičov. Bolo to geniálne! Liam si perfektne rozumel s otcom .. až mi to bolo divné ;D. "Budete tu spať?" spýtal sa otec. "Sandynina izba je ešte voľná" dodala mama s úsmevom. "Budeme?" spýtala som sa Liama. "Jasné" usmial sa. Večer sme ešte s nimi ecali a zamierili sme do izby. "No a teraz som zvedavá" smiala som sa pri prezliekaní do pyžama. "Zvedavá? a prečo?" zasmial sa Liam, keď si dal dole tričko. Svaly sa mu úžasne napli až som si musela kusnúť do pery. Liam si to všimol a podišiel ku mne. Začal ma bozkávať. Začala sa bitka našich jazykov. Po niekoľkých minútach sme si ľahli do postele, dal si ma do náručia a ja som začala vyzvedať "Tak čo sa ťa pýtal otec?" Liam sa zasmial "aká si mi zvedavá" a pobozkal ma. "Tak nooo ..." hrala som urazenú, ale dlho mi to nevydržalo, lebo ma žačal štekliť. Neskôr ma uveznil v bozkoch a zaspali sme v náručí. Ráno keď som sa zobudila, Liam v posteli nebol. Zišla som dole a tam s otcom hrali šachy. "Ahoj láska" pribehol ku mne Liam a pobozkal ma. "Zlaté" vydýchla mama keď prišla z kuchyne a niesla mi raňajky. Ako si to len otec s Liamom rozumejú! Som nadovšetko šťastná! Ale .... aj tak neviem o čom sa rozprávali. Naraňajkovala som sa, Liam dohral šachy, rozlúčili sme sa a vyrazili sme naspäť domov.