43. Life is better with you
"Sandy, vyzeráš ao inteligentné dievča, preto nebudem naťahovať čas ... ako vážne to s Liamom a s tebou vyzerá?" upriamil na mňa pohľad. "Noo, o-obyčajný krásny vzťah .. prečo sa pýtate?" koktala som. "Liama veľmi zabolel ten rozchod s Danielle a nechcem aby sa to stalo ešte raz. Nevieš si predstaviť ako sa trápil doma .. prosím nezraň mi ho" prosebne sa na mňa usmial. "Jasné" usmiala som sa aj ja. V duchu som si hovorila, že to už neide lebo sme zasnúbení. Prečo je to také ťažké?! Ja to v sebe vážne nedokážem dusiť. Vrátili sme sa do obývačky a Liam sa na mňa spýtavo pozrel, mávla som rukou na znak, že nič sa nestalo som v pohode a rozprávali sme sa s Nicole ďalej. Ruth sa k nám tiež pridala. Krátko som sa pozrela na Liamovho otca, ktorý na mňa žmurkol a usmial sa. Liam si to všimol a začal vtipkovať "to už aj otec mi preberá frajerku?" dal si ruku okolo mňa s vlepil mi pusu na líce. My sme sa len smiali. Liamova mama ma asi dvakrát nebrala. Nikdy sa nesmiala keď som sa smiala ja, nikdy sa na mňa neusmiala odvtedy čo som povedala, že som obyčajné dievča. Asi by tu najradšej mala primadonu alebo čo. Keď sme sa pobrali na odchod, Liamov otec sa nás spýtal "a nechcete tu ostať na noc vy dve hrdličky?" Liam sa usmievavo na mňa pozrel, že či chcem. Prikývla som a Liam odpovedal za nás oboch "fájn, môžeme" usmial sa. "Uuuh .. m-mucko môžeš nachvíľku?" Liamova mama chytila jeho otca za ruku a odviedla ho do kuchyne. Teraz aspoň viem na čom som. Vidno, že ma nemá rada. Liamov otec smutne vyšiel z kuchyne "obávam sa decká, ale nemáme nič voľné, lebo tu spí aj babča." "V pohodé" Liam mávol rukou. Rozlúčili sme sa a zamierili sme k autu. Nasadla som a celú cestu som rozmýšľala, čo som spravila zle. "Čo ťa trápi láska?" všimol si moje utrápené pohľady Liam. "N-nič .." snažila som sa vyhnúť tejto téme. "Ale niečo áno" položil si ruku na moje stehno. Nič som na to neodpovedala. Keď už sme boli pri mojom byte, Liam vystúpil z auta, otvoril mi dvere a išiel so mnou hore. "Ostaneš tu?" spýtala som sa ho. "jasné, lebo vidím, že ma potrebuješ" pobozkal ma. Snažila som sa usmaiť. "Čo je?" ustarostnene sa spýtal. Sadla som si na sedačku a vysipala som zo seba "vieš aké to je ťažké predstierať, že so mlen tvoja frajerka? Že nie sme zasnúbení? Hlavne keď vidím, že tvoja mama ma nemá rada ..." Liam si ku mne prisadol a usmial sa "jasné, že ťa má rada, prečo si myslíš, že nie?" Odpovedala som mu veľmi jasno "dalo sa to všimnúť už len z toho že AKOŽE nemali voľné miesto na spanie." Liam ma objal "láska ale ona je ku každej taká ..." "No nie, len ku mne, lebo nie som tanečnica ako Danielle .. ani nič také" povedala som chladno. "To meno už nespomínajme prosím" pobozkal ma ešte raz. Dlho sme sa o tom ešte rozprávali a nakoniec sme zaspali v objatí.
"Dobrá ránko princezná" pobozkal ma na čelo. "Dobré ránko" usmiala som sa a pobozkala som ho na pery. "Dnes ideme k mojim rodičom" vyplazila som jazyk. "Fúha .. mám sa špeciálne pripraviť?" doberal si ma. "No to víš .." žmurkla som a chcela som vyliezť z postele, ale Liam ma chytil za ruku a potiahol ma späť "nikam neideš slečna!" Uväznil ma v objatí a zabíjal bozkami. Išli sme sa naraňajkovať, po raňajkách sme sa poprechádzali a nastal čas ísť za rodičmi. Naštartovali sme auto a ja som ho navigovala. Keď sme dorazili na prah domu mojich rodičov, usmiala som sa nad Liamovím stresom. "Neboj sa" pobozkala som ho. Zazvonili sme na zvonček a otvorila to mama. "No vitajte!" usmiala sa a dali sme jej obaja pusu na líce. "Ahoj mami" držala som Liamovi pevne ruku aby mal istotu, že sa nemá čoho báť. "Ahojte hrdličky, poďte ďalej" pozvala nás dnu a my sme vošli. Liam sa pozoznamoval s otcom a sadli sme si na sedačku.