21. Life is better with you
Jeho bozky sú tak vrúcne a tak geniálne, že som sa od neho nedokázala odlepiť. Zrazu sa však on odlepil. "Héééj!" pozerala som sa na neho spýtavým pohľadom. "Mám pokračovať?" zasmial sa. "Ešte si to rozmyslím ... nemôžeš len tak vyrušiť tú úžasnú bitku našich jazykov!" prekrížila som si ruky na prsiach a hrala som urazenú. Harry mi dal pusu na líce "Tak prepáč láska" ihneď aj našiel moje pery. Po nejakom tom náádhernom čase som sa od neho odlepila "No, budem musieť začať, čaká ma veľa práce" zobrala som si do ruky mobil. "Nemáš číslo na nejakého maliara?" spýtala som sa Harryho. On na mňa len nechápavo pozerá. Začali sme sa smiať. "Tak idem čeknúť tú požičovňu áut a pôjdem kúpiť farbu, haha" podišla som k Harrymu a pobozkala som ho. "Akú prácu mám ja?" spýtal sa ma s úsmevom. "Mmm, kým sa oblečiem, vyber aká farba sa mi sem hodí" žmurkla som na neho. "Ty sa vyznáš v móde, nie ja" zasmial sa. "Ále no ták ... Veď si spevák, ukáž čo v tebe je!" doberala som si ho. "Chcem aby som ukázal čo vo mne je?" zažiarili mu oči. Nechápem kam tým smeruje. "Nooo" usmiala som sa. "Mhmm, ty si to chcela" načiahol sa ku mne a pobozkal ma. Zdvyhol si ma na ruky a bral ma ako nevestu do spálne, bozkávania sa nevzdal. Položil ma na posteľ a stále ma bozkával. Odtiahla som sa "Tak som to nemyslela" začala som sa smiať. Harry sa smial so mnou "Tak nabudúce nechci vedieť čo vo mne, haha. Lebo tam nájdeš len muža, ktorý po tebe túži každú chvíľku, ale musí sa kontrolovať, lebo si krehká princezná" pošepkal mi. Ách! "Harry .." kusla som si do pery "..si ten najlepší chalan akého som kedy stretla" usmiala som sa. Harry ma pobozkal a postavili sme sa. "No, môžeš začať s obliekaním a ja idem teda porozmýšľať nad tou farbou" žmurkol na mňa. Usmiala som sa a rozmýšľala som, v ktorom kufri mám tie PEKNÉ šaty. Asi budú v tom ružovom. Otvorila som ho a našťastie tam boli a dokonca navrchu. Hneď som sa do nich obliekla, obula som si balerínky, dala som Harrymu pusu na líce a išla som sa pozrieť do požičovne áut, ktorá bola hneď vedľa môjho bytu. "Dobrý deň slečna" pozdravil ma predajca. Mal na sebe koženú bundu, rifle a vlasy mal ulízané. Fúúj. Zhnusil sa mi už teraz "dobrý deň" odzdravila som sa. "Tak aké máte autá?" nasilu som sa usmiala. "Záleží na tom kam idete" žmurkol na mňa. "Len do mesta, pre farbu" zas ten úsmev. "Ahá, tak to by sa vám možno mohlo páčiť toto." zavidezol ma dozadu, kde boli samé drahé autá. Iba som vyvaľovala oči, keď sme zastavili pri Range Roveri. Moji ridičia mali starú kraksňu a teraz toto?! Wáw! Predajca si môj výraz v tvári hneď všimol "Ste v divočine, tu prežijete len s týmito autami." usmial sa. "Tak .. h-ho teda b-beriem" podala som mu kartu bytu. Zobral ju za pokladňu a naúčtoval mi tam auto. Podal mi kľúče "užite si jazdu. Chcete toto auto nastálo?" opýtal sa. "Povedali mi, že to sa nedá." cítila som sa nesvoja. "Môžem prižmúriť oči a vám to dovolím" žmurkol na mňa. No pekne! "Tak .. ďakujem" usmiala som sa "skúsim to teda s týmto, ozvem sa vám" a odišla som. Už len týmto mužom by som sa dala zbaliť. Preboha! Vrátila som sa do bytu, to už Harry presne vybral farby. Chytil ma za ruku a vyštartovali sme do mesta. Vôbec sa nepozastavoval nad mojím autom. Divné, to len mne sa zdá príšerne veľké a drahé? Harry si sadol za volant a viezol ma do mesta. Tak úžasne vyzerá za volantom! "Tak a sme tu" usmial sa keď sme zastavili pred obchodom. "Tuto že majú farbu?" zdvihla som obočie. Harry sa zasmial "jasné! Celý čas ju Paul kupuje iba tu" chytil ma za ruku a vošli sme do obchodu. To je divné, poznám tento obchod aj zozadu a farbu som tu nevidela. Prechádzali sme sa po uličkách až kým sme neprišli k farbe. A vážne ju tu mali! Harry zobral tie, ktoré vybral a už som sa videla pri pokladni. Zaplatili sme a nastúpili naspäť do auta. Divné, kde sú fanúšičky? Obzerala som sa, lebo som nebola vôbec vo svojej koži. Harry sa usmial "Čo ťa trápi kráska?" Čo ma trápi? Panebože! Čo ťa trápi Sandy? Ani sama neviem! "..n-nič" usmiala som sa. Neklamala som, nič ma netrápi, ale cítim sa divne. Zaparkovali sme to moje obrie auto a vstúpili sme do bytu. "Obleč si niečo staré keď chceš aj ty maľovať" dal mi Harry pusu na líce. "Haha, ty sa obleč tiež! Si myslíš, že v tomto ťa nechám maľovať?" ukázala som na novú košeľu, ktorú som mu kúpila. Harry sa usmial "Tak sa pôjdeme prezliecť spoločne" šibalsky sa usmial. Tak to nie! Mám veľa práce! Usmiala som sa a išli sme do spálne. Prezliekli sme sa, ale k ničomu nedošlo! Začali sme teda maľovať. Obývačku sme dali na zeleno a spáľňu na červeno, vraj tam budeme mať viac romantickej atmosféry, ale podľa mňa skôr erotickej ako romantickej. V kuchyni ma Harry náhodou okvapkal "Júúj, prepáč láska" ospravedlňoval sa mi. "Tak ti takto?" zasmiala som sa a zobrala som si štetec do ruky. Mierne som ho pomaľovala. Harry sa začal smiať a tak sme začali vojnu! Nakoniec sme si všimli, že sme trošku pomaľovali steny. Hneď sme to opravili. So smiechom sme si po ťažkej práci lahli na zem. "Fúha, nikdy by som nepovedal, že je to tak namáhavé" vzdychol Harry. Zasmiala som sa "Dobre padavka, vstávaj!" chytila som ho za ruku a viedla do kúpeľne. "Ale, ale .." zasmial sa. "Musíme ma umyť nie?" hrala som neviniatko.