17. Life is better with you
Veľké plus, ale čo ja viem. Ublížil mi a ja mu nemôžem len tak odsputiť. Trošku veľa by chcel odomňa, nie? Nechá len tak aby mi nadávali do zlatokopky. Celý zvyšok dňa som rozmýšľala iba nad tým, že či mu mám odpustiť ale nie. Je to fakt ťažké. Ja k nemu niečo cítim, ale ublížil mi. "Miláčik prišla ti pošta" zakričala mama. "Hneď som tam" dala som si vlasy do copu a išla som k vchodovým dverám. Wáw! "Dobrý deň, ste slečna Johnson?" Ako ja nenávidím svoje priezvisko. "Áno" usmiala som sa. "Prosím tuto to podpíšte" podal mi papierik a ja som sa podpísala. "Ďakujem" poďakovala som, keď mi do ruky strčil tie ruže. Zobrala som si ich do izby a spočítala som si ich. 40 ruží. Panebože! Bol tam lístok. Otvorila som ho.
40 ruží pre človeka, ktorý mi zmenil život. Veľmi ťa milujem a viem, že chceš byť len kamarátka, ale prijmi tieto ruže na znak nášho priateľstva. Milujem ťa, nato nezabudni prosím. J
Harry, xoxo
On si zo mňa robí srandu! Prečo mi toto robí?! Napísala som Liv SMS-ku s týmto textom. Zavolala mi.
"On je fakt zlatý, ale nemôžeš hrať dostupnú miláčik" -Liv.
"Ja viem, ale ja ho asi ani nechcem späť. Proste ... zradil ma" -Ja
"Ja viem, ale ... je zlatý, to sa musí uznať, haha" -Liv
"Tak to hej. Ozaj, čo je s Megan?" -Ja
"Je na teba stále nahnevaná, vraj, že sa správaš ako malé decko" -Liv
"Tak ja som ako malé decko? Neviem kto odišiel od nás a hral sa na urazeného!" -Ja
"Vy ste obidve také tvrdohlavé. Vieš, že ti chce dobre"-Liv
"Nechce mi dobre! Keby mi chcela dobre, nestarala by sa do môjho života ako moja mama! Dokonca ani moja mama sa do toho nestará, čo je divné ..." -Ja
"Nie je to divné, lebo ty máš s mamou dohodu. A ona ti naozaj chce dobre, tak na mňa nekrič." -Liv
"Prepáč Liv, ale leze mi na nervy s týmto." -Ja
"Megan je svojská. Ju stačí len pochopiť" -Liv
"Ona by mohla pochopiť mňa"-Ja
Zložila som, lebo som nemala chuť na hádku. Vôbec ma nechápu. Človek potrebuje kamarátky, ktoré mu pomôžu a nie, že sa urazia a odkráčajú preč. *From the moment i met you ... * A teraz Harry otravuje! Zdvihla som.
"Čo je?" -Ja
"Úu, niekto tu nemá dobrú náladu"-Harry
"Sa čuduješ?" -Ja
"Nechceš sa o tom porozprávať pri obede?"-Harry
"Fajn" -Ja
"Ok, teším sa" -Harry
"Ahoj" -Ja
"Um ... Ahoj"-Harry
Celá vytočená som hodila mobil na posteľ. Všetci ma zradili! Cítila som sa taká opustená. "Miláčik ideme s otcom do parku" oznámila mi mama a zabuchla vchodové dvere. No pekne! Ešte som aj doma sama. Mohla by som si kúpiť psa. Aspoň niekto by ma mal rád. Išla som na twitter, ale tam nebolo nič nové tak som sa začala chystať na obed. Okolo 12am tu už bol. Nasadla som do auta a vyrazili sme do Nando's. "Tak a sme tu" usmial sa na mňa Harry. Vystúpili sme z auta. "Prečo ideme sem?" spýtala som sa opatrne. "Nechceš ísť sem? Môžeme ísť inde keď ..." "Nie!"prerušila som ho. "To je v pohode" usmiala som sa. Harry sa na mňa usmial a vošli sme. Sadli sme si za stôl. "Tak .. čo sa stalo?" spýtal sa Harry. "Ale ... Megan ma proste nechápe" sklonila som hlavu. "Myslíš, ako ťa nazačiatku zradili a teraz ti zas niečo urobila? Tak toto je dosť!" zdvihol mi hlavu prstami "Nič si z toho nerob kráska" a usmial sa. "To sa nedá, boli sme kamarátky od malička" snažila som sa usmiať, ale nešlo to. "Je to ťažké ja viem, ale ver mi, že čoskoro to bude všetko v poriadku." usmial sa. "Ďakujem, že ma utešuješ" usmiala som sa. "Nie je zač. Nechcem ťa vidieť smutnú to je všetko." Čašník nám doniesol jedlo a mi sme sa do neho pustili. "Keďže sme len kamaráti, toto skvelé jedlo si platím sama jasné?" oznámila som Harrymu hneď ako sme dojedli. "Nie, nechaj to na mňa" usmial sa. "Nenechám! Sme len kamaráti" doberala som si ho. "Ale aj kamarát môže zaplatiť jedlo" snažil sa Harry. "Ale mi nemusíme byť takí kamaráti. Proste si to zaplatím sama okéj?" vyplazila som jazyk. "Nevyplazuj ten jazyk! Haha" smial sa Harry. Prišiel čašník a tak sme si každý zaplatil svoje jedlo. Vonku ma Harry presviečal, že mi to vráti. Bože tí muži si fakt čísla! Celú cestu k nám sme sa smiali na smiešnom moderátorovi v rádiu, čo mal hlas jak gay a vyjadroval sa ako gangster. Niekedy znel dokonca ako fredka. Keď už sme boli pri mojom doma Harry vystúpil a otvoril mi dvere. "Toto kamaráti nerobia" dobrela som si ho zas. "Ale ja som iný kamarát" vyplazil jazyk. "Hej! Len ja ti môžem vyplazovať jazyk!" hrala som sa na urazenú. "No jasné! Sme kamaráti, tí si môžu vyplazovať jazyk kedy chcú!" vyplazil mi ho znova. "Vážne? Tak potom aj ja ti môžem hocikedy!" vyplazila som na neho jazyk. Niekto to bol na ulici si mohol o nás myslieť, že máme len 5 rokov, haha. "Poď k nám" pozvala som Harryho dnu. "Okéj, len zaparkujem" vyplazil mi jazyk a nastúpil do auta. Ja som zatiaľ odomkla dvere. Robím chybu? Sakra! Už bol aj on pri dverách a tak som ich otvorila a vstúpili sme.