16. Life is better with you
Na posteli som mala kôpky oblečenia. "Toto je hrozné, ako si si to mohla kúpiť?" prezerala si moje šaty Liv. "Mám ich od Megan .. A mne sa páčia!" zobrala som jej ich z ruky. "Moja, to je už mimo módy ..." prečasavála si prstami Liv vlasy. Bola to typická blondská, ktorá sa vyzná v móde, ale nebola vôbec nafúkaná. Bola prosto geniálna! "Ale ja ich mám stále rada. Čo tieto?" postavila som sa a ukázala jej najnovšie šaty čo som si kúpila. "To nie.." vytrhla mi to z ruky. "Dievča, vidím, že musíme ísť na nákupy. Na dnešnú večeru sa musíš pripraviť" chytila ma za ruku. "Počkaj, .. Čo tak zrazu? Veď na našu ÚPLNE prvú som sa až tak chystať nemusela .." začudovane som sa na ňu pozerala. "Ja viem, ale toto je iné" žmurkla na mňa. Podľa mňa len chce nakupovať. Nenariekala som a išla som sa obliecť. Dala som si na seba kraťase, tričko, vestičku a nové topánky. Vyrazili sme do ulíc. Samozrejme Oxford Street sme sa nevyhli. Skočili sme do našich obľúbených značiek. V Hollisteri som si kúpila topánky, plavky a šaty. A v ďalších som si kúpila tričko, kraťase a ešte jedny šaty. Zastavili sme sa v Starbuckse a pozreli sme si aj pouličných spevákov. Veľká sranda bola s Liv. Megan môže len ľutovať. Okolo 5pm sme sa vrátili k nám domov. "Tak ... pripravená sa chystať?" spýtala sa Liv. Chcela mi totiž so všetkým pomôcť. "Hej ... ale stále nechápem načo je to dobré" prevrátila som očami. Liv ma posadila na stoličku, otočila k zrkadlu a odpovedala mi "Pretože ma to baví." Usmiala som sa a začala ma maľovať. Vedela fakt dobre maľovať, tak som sa nechala. Dala mi očné tiene, linku, špirálu a iba náznak make-upu. Vybrala mi, ktoré šaty si mám dať a obliekla som sa. Liv bola ešte natešenejšia než ja. Keď bolo 6:30pm Harry prišiel s autom. Liv ma poslednýkrát skontrolovala (neviem načo to bolo dobré) a nasadla som si do auta. "Som rád, že si mi odpustila" povedal Harry s úsmevom v aute. "Aj ja som rada, že sa nehádame, ale ešte stále to nič neznamená okej?" usmiala som sa na neho. "Ok" povedal smutne. Aj tak si myslím, že v mysli si hovoril niečo iné. Keď sme dorazili do reštaurácie, usadili sme sa za stôl a objednali sme si.
"Sandy, viem, že so mnou už nechceš mať nič, ale ... chápeš .. ja nedokážem byť len tvoj kamarát" -Harry
"Tak skús ním byť. Si myslíš, že kebyže spolu chodíme, nechcem aby si sa ku mne správal ako kamarát?" -Ja
"Nie, lebo by som bol spontánnejší"-Harry
"Prosím ... nechaj to plávať dobre?" -Ja
"Fajn ... ako chceš" -Harry.
Cítila som, že zosmutnel a pokazila som mu náladu. Dokonca aj ten úsmev keď sme odchádzali bol nasilu. Nemohla som to nechať tak. Nedokázala som sa na to pozerať, ale nemôžem skákať ako on píska. Aby nebol zničený, na rozlúčku som mu dala pusu na líce a objala ho. Možno to nachvíľku pomohlo. Vošla som do izby. Zrazu mi zapípala SMS-ka. Otvorila som ju. Bola od Harryho. Ďakujem za pusu na líce a objatie. Vážne sa vďaka tomu cítim menej bezcenne J.Puklo mi srdce. Odpísala som mu : Necíť sa bezcenný. Vážne si skvelý chalan, ale proste ... chce to čas. J Dúfam, že sa mu fakt zlepší nálada, lebo .. Prišla mi ďalšia SMS. Ja si na teba počkám J Na teba sa oplatí čakať vždy! Och! On je tak zlatý, ale potrebujem v ňom získať dôveru. A to je fakt blbé, keď žiadnu necítim. Sadla som si za laptop a chvíľku som bola na twitteri. Písala som si s Louisom cez DM.
Louis : Sandy! Harry mi prišiel celý zničený domov :P Čo sa dialo v reštaurácií? Alebo skôr na záchode v reštaurácií? :P
Ja: nič také čo si ty myslíš! :P
Louis : Viem ... Pozri, vieš, že ťa miluje a chce ťa späť, ale ja za neho orodovať nebudem, lebo to nemá zmysel. Nechcem byť vtieravý :P
Ja : Dobre robíš :)
Louis : Tak fajn! :D A čo robíš inak?
Ja : Nič, len tak oddychujem a rozmýšľam či mu mám odpustiť, ty? :P
Louis : Snažím sa dovolať El, nezdvíha mi. A určite mu máš odpustiť! :P
Ja : Si to rozmyslím. Kam išla, že nezdvíha?
Louis: Išla s kamoškami von ...
Ja : Jááj ... Tak to musíš babu dlho nechať na babskej jazde! :P
Louis : Som ju nechal! :P Celý de bola!
Ja : Celý deň? Pch! To je nič! :P
Louis : Nemyslíš vážne! :D Vy ženy ste náročné!
Ja : Nás prosto nepochopíš! :P Ale v istých veciach zrazu nie sme náročné, čooo? :D
Louis : Tsss, som radšej ticho! :D
Ja : Dobrá voľba! :D
Louis : Nemysli si, že si vyhrala! :P
Ja: Samozrejme, že som vyhrala! :P
Ďalej sme sa už hádali kto vyhral. Haha, samozrejme, že ja! Pozval ma na stretko s El. Myslím, že určite tam zoberie aj Harryho, tak to nebudem komplikovať. Radšej som odmietla a on to pochopil. Volala mi Liv a pýtala sa ako bolo. Že či si všimol ako geniálne som vyzerala. Radšej som jej zaklamala, lebo fakt bol, že sa o moje oblečenie nezaujímal. Zaujímal sa o to aby sme boli zas spolu. Keď si to tak uvedomím .... je to veľké plus!