15. Life is better with you
Ubehli 3 najhoršie dni v mojom živote plné smútku a plaču. Celé dni som len plakala a snažila sa zabudnúť, ale spomienky ma nenechali, ani v noci. Harry mi stále vyvolával. Liv hovorila, že ma chcel len do postele, ale zas až takto ďaleko by som ho neobviňovala. Proste ma nechal ako takú handru. Twitter som mala stále zaspamovaný nenávistnými tweetmi od fanúšičiek, ktoré sa pýtali ako som to Harrymu mohla urobiť. Pch! Keby vedeli ako to naozaj bolo! Ale ja im to hovoriť nebudem, zas až taká sviňa nie som. Bolo ráno a ja som ako inak bola nevyspatá s napuchnutými očami, ktoré nie a nie prestať. Určite som vyplakala more sĺz. Všade naokolo som mala požmolené kapesníky a načaté knihy, ktoré som nedočítala, lebo boli na mňa až moc romantické, čo mi v tejto chvíli nepomáhalo. Vstala som z postele a išla som si do kuchyne pre zmrzlinu. "Dievčatko moje, nemôžeš toľko zmrzliny jesť kôvli dajakému babrákovi, ktorému by som najradšej rozbil nos" povedal smutne otec hneď ako som vošla do kuchyne. "Oco, prosím nerieš to" odfrkla som a išla späť do izby. Mama prišla za pár minút. "Sandy, tvoj otec sa o teba vážne bojí. Celé 3 dni si nevyliezla z izby a nejedla poriadne. Ani si sa neusmiala!" sadla si na posteľ. "No a čo?! Ja sa na úsmev necítim" dala som si do úst poriadny kus zmrzliny. "Tak a dosť moja milá! Takúto negatívnu náladu ty okolo seba sršiť nebudeš!" vstala a vyšla z izby. Ja som len zagúlala očami a jedla ďalej. Po niekoľkých minútach som mala nasáčkované Megan a Liv v mojej izbe. Samozrejme mama ich musela zavolať. Snažili sa ma utešiť, ale absolútne im to nešlo. Kašlem na nich. Úplne som ich ignorovala. Myseľ som mala v Paríži, kde sme s Harrym boli ako najšťastnejší pár. Začali mi tiecť vodopády z očí. Baby sa len čudovali, ale utešovali ma. Zrazu sme počuli, že niekto na ulici spieva. Podišla som k oknu a tam stál Harry.
Can we fall one more time?
Stop the tape and rewind
oh and if you walk away, i know i’ll fade.
Cause there’s nobody else ..
it’s gotta be you, only you.
Potom prišli chalani zo strán a začali :
One more, one more can we try?
One more, one more
Can we try one more time i’ll make it all better.
Cause it’s gotta be you, only you!
Nahrnuli sa mi slzy do očí. To bolo tak krásne. Megan a Liv len prevrátili očami a ja som zbehla von. "Sandy, prosím nedokážem bez teba žiť" povedal mi Harry. Ja som sa usmiala a objala som ho. "Dokážeš mi odpustiť?" spýtal sa. "Samozrejme, že ti odpúšťam." usmiala som sa. Chcel ma pobozkať, ale ja som sa odtiahla. "To, že ti odpúšťam neznamená, že hneď spolu chodíme" Zosmutnel. Po chvíli sa na mňa pozrel "ja si počkám a začnem od znova, prosím Sandy." Priblížil sa ku mne. Ja som sa odtiahla "uvidíme" žmurkla som na neho. Harry sa usmial. "Ták, čo by si povedala na malú večeru?" zablislo sa mu v očiach. "Malá večera neuškodí" usmiala som sa. Chalani sa všetci usmiali. Prišiel ku mne Niall "Sandy, mala by si trošku povoliť vodítko. Harry ťa naozaj miluje a ... nedokáže bez teba žiť. Nenaťahuj ho dlho prosím" zasmial sa. "Okéj, posnažím sa haha." Vošla som naspäť do domu kde sa na mňa Megan a Liv vražedne pozerali. "Baby, viem čo robím" povedala som im chladne. "Nie nevieš! Mi ťa nebudeme utešovať ak ťa zase zradí dobre?" povedala Megan a pobrala sa domov. "Musíš ju pochopiť, chce ti len dobre" povedala Liv. "Chce mi dobre?! Keby mi chcela dobre, tak by sa so mnou tešila" začala som sa urážať. "Sandy, nehnevaj sa na ňu. Kašli na to." povedala Liv a prisadla si ku mne. Niečo v mojej mysli mi nedovolilo kašlať na to, ale Liv mala pravdu, teraz sa musím sústrediť na PRIATEĽSKÚ večeru s Harrym. Síce bol len obed, Liv sa mi prehrabávala v šatníku a hľadala mi čo si oblečiem.