All about One Direction

 Ahojte:) Pridáávam ďalšiu časť:3 Dúfam že sa tešíte ;) ... nebudem moc vypisovať :D nenapaá ma čo ... Ale čo už :P ... :) Icte čítať ;) MyŠka:)

*(Pohľad Kate)*

  „Harry. Počkaj.“ Otočil sa ku mne.

„Ja no. Prepáč. Ale mala so to ťažké. Veľa som si vytrpela. A ja som ku každému taká odporná. Fakt prepáč a budem sa chovať slušne!“ pousmiala som sa.

„Hmm... Dobre, ale musíš mi sľúbiť že mi zahráš na gitare a zaspievaš mi.“

„Spievať? Nie! Ja neviem spievať!“

„To posúdim ja. Davaj.“ Podal mi gitaru.

„Niee!! Tú druhú!“ ukázala som na zebrovanú.

„No tak druhú“ podal mi ju. Sadol si na posteľ vedľa mňa a pozorne ma sledoval. Začala som spievať Christina Perry – Jar of Hards Jedna z mojich obľúbených. Dospievala som. „Ty!“ ukázal na mňa Harry prstom.“Ak ešte raz povieš že nevieš spievať tak uvidíš!“

„Čo? Zlaté prasiatko?“

„No, možno.“ Zasmial sa.

*(Pohľad Harry)*

Spievala vynikajúco. Náročnú pesničku zvládla bez jedinej chybyčky. Chvíľku sme sa ešte bavili. Pozerali sme fotky. Zaspala. Prikril som ju a išiel som do hosťovskej. Na posteli som našiel tričko uja Johna, keďže ja tu veci nemám. Dal som si rýchlu sprchu a ľahol som si do postele. Hral som sa ešte chvíľu na mobile a ani neviem ako som zaspal.

„Kučierka! Vstávame!“ zobudil som sa na Sofiín hlas.

„Čo? Jaká kučierka? Ja mám aj meno.“

„Jaj tak prepáč Harry. Aj tebe dobré ráno.“

„Podobne.“ Ospovedal som jej a sadol som si. Usmievaka sa na mňa jak slniečkona hnoji.

„Dobre poď dole. Už sú raňajky a potom idete s Kate do školy.“

„Bože. Ok.“ Postavil som sa a zišiel som dole. V jedálni už všetci sedeli a nechýbal tam ani ujo John.

„Dobré ránko.“ Pozdravil som a sadol som si oproti Kate. Usmiala sa na mňa a odhryzla si z chlebu.

„No čo vy dvaja? Už ste normálny?“ Načala rozhovor moja mamina. Kate sa ujala slova.

„Ale teta Anne! A kedy sme mi aj neboli?“

„Hmm... Keď ste mali rok. Furt ste sa bili.“

„No Harold! A potom že som blbá! Ďakujem!"

„Čo som spravil?“  začal som sa smiať.

„Ale radšej nič.“ Zasmiala sa a pozrela sa na hodinky.

„Do riti! Meškáme! Harold!“ skríkla moje meno, ale viacej som jej nič nerozumel.

„Čo?“ pozrela sa na mňa.

„Prepáč. A makaj! Meškáme!“

„Hmm..“ mikol som plecom. „Oni sú zvyknutý.“ Znovu som sa zahryzol do žemle.

„Čo? Ale do riti! Poď už!“ Potiahla ma za rukáv trička a ja som bol donútený postaviť sa.

 „Ale ja nie som prezlečený.“ Povedal som jej a kľudným krokom som sa vybral do izby.

„Bože pohni si trochu!“ zakričala na mňa a balila si veci do kabelky.

*(Pohľa Kate)*

Netuším kedy som zaspala, ale ráno som vstala dosť skoro. Zišla som dole, kde ešte nikto nebol. Ale čo sa čudujem. Však je eln pol šiestej. Vybrala som sa teda do sprchy a spraviť zo seba človeka. Celé mi to trvalo asi hodinu. Ale prišla dilema celého dňa a to jest – čo si oblečiem. Pozrela som sa von. Vyzeralo byť normálne. Rozhodla som sa teda na kraťase s vysokým pásom, ku tomu košeľu a samozrejme opätky. Ešte nejaké tie doplnky a bola som hotová. Chytila som foťák a začala som hľadať pamäťovku. Ale zazvonil mi mobil. Nataly.

„No?“

„Ahoj, moja že dneska nejdeme do školy ale na hrad. Sám Paul si to vyžiadal.“

„No dobre, tak máme rovno tam prísť?“

„Hej hej. A ideš aj s Harrym? Alebo idete každý v samostatnom aute.“ Zasmiala sa.

„Nie, ideme spolu. A o koľkej tam máme byť?“

„O pol ôsmej aby ste tam boli.“

„Takže o trištvrte stačí ísť z domu. Chápem.“

„Hej hej. Presne.“

„Dobre vidíme sa tam. Ahoj.“ A zrušila som ju. Nevedela som nájsť pamäťovku  s fotkami zo včera. Bohala som po celej izbe.

„Do čerta? Kde je?“ nadávala som.

„Ahoj. Čo hľadáš?“  vletela mi do izby Sofi.

„Ale pamäťovku do foťáku.“

„Akurát ti ju nesiem. Potrebovala som nejaké fotky.“

„A ja jak krava ju tu môžem hľadať. Fakt ďík! A od budúcna sa ozvy keď si ju berieš!“

„Dobre. Ale už si spala. A mama ťa volá. Ja idem zobudiť Harryho.

„Ic.“ Zbalila som foťák a išla som dole.Tam už všetci sedeli a dokonca aj otec.

„Tatí!“ zavesila som sa mu okolo krku a dala som mu pusu na líce. Vyše mesiaca som ho nevidela. Pracuje v anglicku.

„Ahoj hviezdička.“ Usmial sa na mňa a pustil ma z pevného medvedieho objatia.

„Kedy si prišiel?“

„Pred chvíľkou.“ Sadla som si na moje obviklé miesto a zobrala som si do ruky chleba. Chvíľku na to sa na schodoch objavila Sofia a za ňou aj Harry. Sadol si oproti mne. Usmiala som na neho a zahryzla som sa do maslového chleba s medom. Teta Anne nahodila tému. Už som jedla druhý chlieb, keď som sa pozrela na hodinky. Skoro ma vystrelo. Bolo 07:48. Meškali sme a Harry si v kľude jedol.  Ale donútila som ho postaviť sa a vyhnala som ho obliecť sa. Za pár minút sme už sedeli v aute cesou k hradu.

Keby dačo, je to Kte v izbe :DDD Iný dobrý obrázok nemám :P