All about One Direction

 Deťúúúúrence moje:D Máte tu 5 časť ... :)  Trocha neskoro :D Ale nemala som čs ju sem dať pred tím .. :) Je asi trochu kratšia ... Ale nič iné ma nenapadlo :D ... Tak teda choďte čítať ;) MyŠka:)

*(Pohľad Harry)*

Pozeral som na ňu. Vyviedla zo stajne veľkého čierneho koňa. Nasadla a zmyzla v lese.

„Ahoj.“ Sadla si ku mne Sofi. Usmial som sa na ňu.

„Čo si taký odutý? Či skôr znudený?“ zasmiala sa.

„Nó, skorej asi znudený.“

„Tak si poď zajazdiť.“

„Hmm... Radšej nie. Pri mojom šťastí to nedopadne dobre a budeme volať záchranku.“

„Ale neboj. Poď. Tak zlé to s tebou nemôže byť. A zoberieme aj Gemmu.“

„Čo ja?“ objavila sa vo dverách.

„Idme jazdiť. Ideš?“ opýtal som sa jej.

„Hej idem.“ Jazdili sme dosť dlho.  Caroline nás zavolala na večeru.

„Dneska tu ostávame.“ Oznámila nám mamina.

„Aha, no dobre.“ Neisto som sa usmial. Chvíľu sme sa rozprávali. Prišla Kate. Keď sa dozvedela že tu ostávame nevyzerala príliš nadšene. Radšej odišla do izby.

„Pôjdem za ňou.“ Postavil som sa na odchod.

„Dobre. Hore posledné dvere na pravo.“ Vysvetlila mi Caroline.

„Okej. Ďakujem.“ Vošiel som hore, ale zazvonil mi mobil.

*(Pohľad Louis)*

„Liam?“ zakrčal som na neho z obývačky.

„Prosím?“

„Kedy príde Harry?“

„Netuším. Nevolal mi.“

„Aha. No dobre, zavolám mu. A zajtra máme čo na pláne?“

„Vieš čítať? Vieš! Na stole máš program.“ Povedal a sadol si ku mne.

„Dobre no.“

„Ach tie baby dneska.“

„Čo je s nimi?“

„Nie s nimi, ale s tou Kate. Niečim ma zaujala.“

„Nie je to náhodou tím jak sa hrala na nedostupnú?“

„Je to možné. Neviem. Uvidím aká bude zajtra.“

„Dobre. Idem ja volať Haroldovy.“ Vytiahol som mobil z vačku a vytočil som ho.

*(Telefonát)*

„Ahoj Lou.“

„Ahoj. Kde si? Kedy prídeš?“

„Som u Katy a prídem až zajtra. Vlastne sa stretneme až v škole.“

„Čo u Katy? Tá čo myslím?“

„Áno. Dlhá história. Ale v skratke. Je to moja sesternica.“

„Aha. No dobre. Vidíme sa zajtra. Ahoj.“

„Čus.“

*(Pohľad Harry)*

Pokračoval som v ceste. Prešiel som pred dvere odkiaľ bolo počuť hru na klavíri. Zaklopal som.

„Ďalej.“ Ozvalo sa a klavír stíchol. Pomaly som otvoril. Dvere.

„Ahoj.“ Usmial som sa na ňu.

„Čo tu robíš?“

„Doniesol som ti večeru. Prišiel som pozrieť čo robíš a chcel som si pozrieť fotky z dneška.“

„Tak to is prišiel nevhod.“ Povedala a odstúpila od klavíru.

„Nevedel som že vieš hrať na klavíri. A aj na gitare.“ Povedal som a ukázal som na gitari pri stene.

„No vidíš. Viem. Na klavíri ma naučila hrať babička a na gitaru otec.“ Konečne sa pousmiala. Prisadol som si k nej na posteľ.

„Kate? Môžem otázku?“ Prišla mi iná ako v škole.

„No.“

„Prečo sa ku nám chováš tak, ako sa chováš? Nič sme ti neurobili.“ Veľmi ma to zaujímalo.

„No, lebo ja vlastne neviem. Ale tak proste sa mi nepáči váš štýl hudby.“

„Blbosť! Prečo nás súdiš podľa toho aký máme štýl hudby? Skús nás najprv spoznať ako osoby a potom náš súď. Lebo nie je to dva krát príjemné!“ postavil som sa na odchod.

„Harry.Počkaj.“ Zastavila ma.

Domyslite si tam Kate, ako hraje na kavíry:)