All about One Direction

 Ahojte:) Máte ďalšiu časť :) Páči sa mi, ako ste začali čítať ;) Tešíte ma :* Do poslednej časti Life Is Game som vám pridala jednu stránku na FB ... Prosííím Vás liknite ju :3 Ďakujem ;)  MyŠka:)

*(Pohľad Harry)*

„Loui. Ja idem. Už je tu po mňa mama. Potom povedz aj Paulovi, neviem kde je. Maj sa!“ povedal som a vybehol som z domu do auta. Vedel som len toľko, čo mi Paul povedal, čiže ideme k nejakej rodine. Ale kto to bude som netušil. Chvíľu sme sa viezli mestom.  Netrvalo dlho a parkovali sme pred veľkou vilou. Vystúpil som a čakal som čo sa bude diať. Gemma zazvonila. Vyšla asi štyridsať ročná pani.

„Oh! Ahoj Anne! Dlho som ťa nevidela.“ Usmiala sa a objala ju.

„Ahoj Caroline! Podobne. Dobre vyzeráš!“

„Aj ty a to sú Gemma s Harrym? Ale vyrástli! Ale nevybavujme sa tu. Poďte dnu. Sofií a Kate budú mať radosť!“ Kate? No, uvidíme. Vošli sme dnu. Po celom dome sa šírila vôňa pečeného kuraťa. 

„Dobre to tu vonia!“ usmial som sa. Caroline sa usmiala.

„Urobila som kura.“

„Ale to si nemusela!“ ozvala sa moja mamina keď sme vošli do kuchyne.

„Ale musela a ticho!“ zasmiala sa Caroline. Jasné! Už mi zasvietilo. Caroline a mamín brat John sú spolu! Som ja ale debil! Caroline zavolala Sofiu a Kate.

„Tak baby. Dúfam že Harryho a Gemmu sme spoznali! Dlho ste sa totiž nevideli.“ Bola to ona.

„Nie mami. Tuto s Haroldom som sa dneska už stretla.“ Pochybovačne sa na mňa pozrela.

„Áno? No pekne. A kde ste sa videli?“

„V škole. S Nataly a Sendy nás majú po celí týždeň na starosti. Ale ako vidím, už nie si taká odutá jak pred tím.“ Ujal som sa slova.

„No vidíš! Nie som. Ale ty si ešte stále tak namyslený jak v škole. A jak som si ja myslela že strávim skvelí deň! A nie! Dôjdeš ti a úplne mi ho pokazíš!“

„A to môžeš ako vedieť že som namyslení? Však si len držala hubu a hrala si sa na princezničku, ktorá nič nemusí! A s odutím xichtom si nás fotila!“ Nadychovala sa že mi niečo povie, ale zasiahla Caroline.

„Dobre! To by hádam aj stačilo! Ste predsa rodina! Tak sa tak budete ku sebe aj správať! A Kate, ti choď na čerstvý vzduch! To ti urobí dobre.“  Usmial som sa na ňu a vyplazil som jej jazyk.

„A ty tiež prestaň Harold!“ Buchla do mňa mamina. Radšej som poslúchol a vyšiel som von. Sadol som si na schody. Obzeral som si okolie. Po pár minútach okolo mňa prebehla Kate v jazdeckom oblečený. Nevedel som že majú stajňu.

*(Pohľad Kate)*

Dupla som nohou, zvrtla som sa a odišla som. Vybehla som ho izby a prezliekla som sa do jazdeckého. Cestou k stajniam som minula Harryho, ktorý sedel na schodoch. Neriešila som ho a pokrčovala k stajňiam. Už ako malá som vedela jazdiť. Vyhrala som nejednu súťaž. Vošla som do stiajne  a zamierila som k boxu s vysokou čiernou kobylkou. Boxi. Hej viem. Divné meno ale mne sa páči. Dostala som ju ako osem ročná od ocka na Vianoce. Osedlala som ju a vyšla von. Pozemok sme mali veľmi veľký a k nemu patrik aj lesík. Nasadla som na ňu a išla som. Na jej chrbte sa mi najlepšie rozmýšľalo. Išla som do už spomínaného lesíka. Mala som tam svoje miesto. Stredne veľká lúka s menšími pospájanými vodopádkmi. Vždy sem chodím. Zosadla som z Boxi, nechala som ju voľne sa pásť. Sadla som si na veľkú skalu pri vode a nechala som sa unášať svojimi myšlienkami.

Sedela som tam asi hodinu a pol. Keď som začula kroky kopýt. Boxi to nebola, tú poznám.

„Ahoj Marek!“ zakričala som na neho.

„Ahoj Katka!“ Objavil sa spoza stroma na veľkom hnedákovy. Marek bol môj najlepší kamarát, ako malá som do neho bola zaľúbená, ale už som z toho vyrástla.

„Prišiel som na hodinu, ale nebola si tam tak som si zobral Hercula a išiel som sa po tebe pozrieť.“

„Ježiš! Hodina! Ja som zabudla! Prepáč!“ Placla som si po čele. Mareka učím skákať cez vyššie prekážky.

„Nevadí. U teba som si zbykol. A čo tak sama tu?“

„A tak vieš. Hviezdička je u nás.“  Urobila som grimasu.

„Aha. To máš blbé a čo máte vy dvaja spolu?“

„Vďaka bohu nič vážne. Ale môj otec a jeho mama sú súrodenci. A ja som jeho sesternica a videla som ho naposledy keď som bola malá.“

„Aha. No pekne. A nechceme sa vrátiť? Je dosť neskoro.“

„Dobre poďme.“  Postavila som sa. Nasadla som na Boxi a išli sme. Kým sme prišli bola už tma. Odsedlali sme kone, dali ich do poriadku a išli sme smerm k domu. Mareka som vyprevadila, keď som videla že sú všetci na terase.

„Ahoj. A potom sa ozvem ohľadom náhradnej hodiny.“ Usmial sa na mňa.

„Dobre. Zajtra mám zápas. Prídeš?“

„Samozrejme.“ Usmial sa.

„Dobre dobrú.“ Zakývala som mu. Odkýval mi. Prišla som na terasu.

„Katka. Teta Anne, Gemma a Harry tu ostávajú dneska spať.“ Usmiala sa na mňa mama.

„No skvelé. Idem do izby.“ Urobila som grimasu a odišla som.