Bad Life - 3.
Ahojte:) Tak sem vám teda budem pridávať aj tento príbeh.. :P Dúfam že sa páči .. :) A nezabúdajte KOMENTÁÁÁÁÁÁÁÁRE ! :D Veľmi ma potešia :) Ďakujem za pozornosť icte čítať :) MyŠka
*(Pohľad Nataly)*
Neverila som keď to povedal. Ale keď som ich uvidela! Srdcový kolaps! A hlavne Harry! Moja platonická láska. Áno, som ich fanúšička. Kate sa hneď odula, sadla si, pustila si MP3 a prezerala si fotky v jej foťáku.
„Dievčatá, prosím aby ste prekladali. Lebo ja a angličtina, hm, to nie je pre mňa.“ Len sme prikývli. Chvíľku sme sa rozprávali a potom sme išli ukázať školu.
„Kate, poď. Budeš fotiť.“ Drgla som do nej lakťom. „
Na to zabudni! Nebudem!“
„Budeš!“ zapojil sa do konverzácie riaditeľ.
„Bože dobre!“ Postavila sa s začala fotiť. Vošli sme sa chodbu. Ale chýbal Harry. Tak pre neho Niall išiel. Začali sme prehliadku a Kate nás nedobrovoľne fotila.
„Tak, a tu je telocvičňa. Kde dievčatá majú niečo jak odľahčujúcu hodinu a miesto tanca hrajú volejball. Samozrejme, len dneska.“ Sendy sa usmiala.
„Inak mám otázku.“ Začal Zayn.
„Pýtaj sa.“ Dala som mu slovo.
„Čo študujete vy?“
„Ja a Sendy spev a Kate fotografovanie, ako môžete vidieť. Ale má tak úžasný hlas že by mohla aj spievať.“ Poslednú vetu som povedala potichu aby ma Kate nepočula.
„Usherová! Ja som ťa počula! A o tom sme si niečo povedali. Môj život je len foťák, futbal a kone! Zmier sa s tím!“ povedala a neodtrhla oči od fotáku.
„Futbal?“ Louis vyvalil oči.
„Hej. Futbal. Niečo sa ti na tom nepáči?“ pozrela sa na neho.
„Nie, nie. Len ty a futbal? Nepovedal by som.“
„No, som prekvapivá. Pokračujme ďalej.“ Vošli sme do jedálne.
„No a ešte jedáleň. Niall tu sa ti bude páčiť.“ Žmurkla som na neho.
„Faninka že to vieš?“ zasmial sa.
„Tak trochu.“
„To je milé.“ Povedal Liam. Vyšli sme z jedálne.
„Tak, to je asi všetko. Ešte niečo?“ spýtala sa Sendy.
„Hm... asi nie.“ Povedal Paul.
„Teda, asi áno. Kedy znovu môžete?“ ozval sa znovu Paul.
„Hoc kedy. Máme riaditeľské, celú dobu či tu budete. Za čo sa musíme Kate poďakovať.“
„A to prečo?“ nechápal Harry.
„Lebo toto je ako keby trest. Ale trest len pre Kate.“
„Ale ešte stále nechápem prečo trest.“
„No lebo Kate znovu skončila v riaditeľni. A nás zavolal, lebo by sme tam skôr či neskôr skončili tiež.“ Hovorila som s miernym smiechom.
„Čo tak vymýšľate že ste tam furt?“ zasmial sa Lou.
„No tak, však, no. Sme tam častejšie jak celkovo v škole. A čo robíme? Napríklad, Kate dneska povedala učiteľke že ona sa nemá za čo ospravedlniť, lebo ona nie je tá ktorá má škaredé topánky.“
„Alebo, sme učiteľke hodili vajíčko na hlavu.“ Dodala Sendy.
„Ľudia, musím isť. Čawte!“ prerušila nás Kate.
„Ahoj.“ Pozdravili sme ju všetci spolu. Až sme sa zasmiali. O chvíľku sme sa rozlúčili aj my a odviezla som Sendy domov.
*(Pohľad Kate)*
Fotila som ich kde sa dalo, už ma to nebavilo. Ale zachránila to moja mama s telefonátom.
„Ahoj.“
„Ahoj Kate. Dôjdeš teda?“
„Jasné. Však som povedala že keď musím tak prídem. A už?“
„No, už.“
„Dobre. Do pol hoďky som tam. Ahoj.“
„Ahoj.“ Zložila som.
„Ľudia, musím isť. Čawte!“ pozdravila som a odišla som. Vonku bolo krásne, tak som sa prešla.
Odomkla som dvere môjho bytu v ktorom som cez týždeň, aby som nemusela chodiť z kraji Bratislavy. Aj keď má auto. Dala som si rýchlu sprchu. Osušila som si vlasy a zamierila som si to pred skriňu. Mám tu len nejaké veci. Väčšina je doma vo vile. Zvolila som rifľové kraťasyk tomu blúzku bez rukávov, ktorú som zastrčila do kratás. Topánky na vysokom opätku a malú čiernu kabelku k tomu a samozrejme doplnky.
Vlasy som si dala do drdolu. Urobila som si jemný make-up, špirálu lesk a mohla som isť. Nastúpila som do svojho BMW x6 a išla som ulicami Bratislavy. Mám síce len 17, ale vodičák som už dostala spolu s Nataly. O malú chvíľu som už parkovala. Vystúpila som a vydala sa ku dverám. Vošla som dnu.
„Mama! Som tu!“zakričala som jej z chodby.
„Ahoj! Som v kuchyni!“ od kričala mi. Vošla som ho kuchyne.
„Hmm.. Tuto to dobre vonia!“ Zhlboka som sa nadýchla.
„Kedy majú prísť?“
„Asi tak za pol hodinu.“
„A mami. Kto to vlastne má prísť?“
„Uvidíš!“ Povedala a vyložila koláč z rúry. Viac som to pre istotu neriešila. Sadla som si ku Sofií na terasu. Chvíľu sme sa rozprávali. Keď zatrúbila auto.
:D
Laura, 15. 8. 2013 18:25