All about One Direction

Na začiatok dám jednu kratšiu :P  Uvidíme jak budete komentovať :) MyŠka 

*(Pohľad Nataly)*

„Nataly?“ opýtala sa Sendy.

„Čo chceš?“ Sendy si zívla.

„Koľko je hodín?“ a odpila si z kapučína.

„07:56 zase prídeme neskoro.“ Povedala a zatrúbila.

„No však už idem.“ Povedala Kate a sadla si na zadné sedadlo.

„Tak dámy? Čo budeme dneska robiť?“ opýtala sa hneď jak zavrela dvere.

„Nom,“ ujala som sa slova, „škola, nákupy a večer, keďže je piatok môžeme isť niekam do klubu.“ Pozrela som sa najprv na Sendy, ktorá prikývla a potom na Kate, ktorá tiež prikývla.

„Inak baby, neviete koľkáteho je?“ nahodila tému Kate.

„26. Mája. Prečo?“

„Do zadku! Ja dneska nemôžem, Mama že niekto príde a mám byť doma. Nejaká rodina zo zahraničia.“

„No nevadí. Tak to presunieme na zajtra.“ Povedala som. Sendy zaparkovala pred školou. Vystúpili sme a vydali sme sa do školy.

„Dobre ja sa od vás odpájam. Majte sa, vidíme sa!“ Zakývala Kate a už ju nebolo.

*(Pohľad Kate)*

Klop... klop....

Zaklopala som a vošla dom dnu.

„Dobrý, ahojte.“

„Ale no pozrime sa. Slečna Usherová očividne nemá hodinky. A dobré ráno, pani učiteľka! A ospravedlniť sa?“

„A za čo? Nie ja som tá čo má nevkusné a škaredé boty.“ Povedala som a sadla som si. Pani Sporová na mňa škaredo pozrela.

„Do riaditeľne!“

„Bože! Však som si len sadla. Ale dobrý nápad, ráno som nemala kávu.“ Postavila som sa s úšklbom na perách a kráčala so už do mne veľmi známej miestnosti. Vyšla som z triedy a pani Sporová mi bola v pätách. Prišli sme do riaditeľne, sadla som si a počúvala. 

„Kate! Už zase si tu? Koľkáty krát za tento týždeň? Tuším tretí! Prosím ťa! Prečo musíš vždy vyvolávať konflikty?“

„Ja? Ona tu má špatné boty! Nie ja!“ Ukázala som na moje krvavo červené boty na platforme.

„Ale no tak! Čo už mám s tebou robiť?“

„Nó...“ začala som uvažovať ale prerušil ma.

„Dobre. Takže aj s vašimi kolegyňami, čudujem sa že tu ešte nie sú, budete sprevádzať jednu anglickú skupinu po škole a budete ich mať na starosti po celý pobyt na Slovensku."

„Aghrr!! Len to nie! To si radšej odsedím po škole!“

„Ale áno. Skončil som! A hneď idem zavolať aj slečny.“ Sadol si a blabotal niečo do mikrofónu.